Odstupujúci minister pôdohospodárstva Stanislav Becík si nemohol vybrať na "hodenie flinty do žita" lepší dátum ako 9. 9. 2009. Odchod z funkcie v tomto termíne si zvolil sám. Ani "starý" ho vraj nepresviedčal, že musí odísť, hoci politické grémium ĽS-HZDS to Vladimírovi Mečiarovi uložilo. Magický dátum, ktorý sa už s Becíkom bude vliecť, má tri deviatky - posvätné čísla. Hovoria o budúcnosti, zavŕšení "jedného cyklu", o duchovnom prebudení, objavení zmyslu života a o spojení s Bohom. Numerológia teda nevraví, že Becík urobil zle, keď sa odchodu nevzoprel. Či a ako na "čísla" doplatí ĽS-HZDS, uvidíme. Vo voľbách.
Becík vraj nepadol kvôli štátnym Lesom SR, kde údajne protežoval ľudí zo Smeru-SD. Znepáčil sa skôr "regionálnym politickým rotmajstrom" ĽS-HZDS. Nedal fleky neschopným, no oblečeným v správnom tričku. Argument Mečiara, že minister zanedbal "efekt mobilizácie ľudí", je trápny. Najmä ak si predstavíme, ako mobilizujú ľudí politickí vyslúžilci na jednej a "pionierski vedúci" vo vedení ĽS-HZDS na druhej strane.
Becík, známy svojimi bonmotmi, nám po skúsenostiach s vrcholnou politikou povedal čosi, čo by si časť súčasnej politickej verchušky za klobúk nedala. Kto chce vedieť, čo, nech si prečíta román o Josefovi Švejkovi a jeho "najväčších životných múdrostiach", ktoré rozdával v krčme U kalicha. Čitateľ možno v románe nájde aj iné súvislosti medzi Rakúsko-Uhorskom a naším Kocúrkovom. Je totiž paradox, že Becík odchádza ako najchválenejší minister Ficovej vlády. Či bol aj najlepším, sa síce neodvážim povedať, ale odborníkom je. Pritom ľudí s opačným "znamienkom" bolo a je vo vláde Roberta Fica požehnane.
Vladimír Turanský