Orbánova vláda dala Maďarom pod stromček zvláštny darček: reformu, resp. "deformu" dôchodkov. V doterajšom systéme prispieval na dôchodkové zabezpečenie zamestnávateľ vo výške 24 percent mzdy zamestnanca. Zamestnanci platili do štátneho dôchodkového fondu 1,5 percenta a do súkromných dôchodkových fondov posielali 8,5 percenta mzdy. Podľa nových pravidiel platia poistenci od novembra 2010 do decembra 2011 uvedených 8,5 percenta mzdy len do štátneho systému. To však nie je všetko.
Kto chce zostať v druhom pilieri, musí o to vyslovene požiadať do konca januára 2011. Inak budú jeho príspevky automaticky prenesené do prvého piliera. Kto zostane v druhom pilieri, nemôže už prispievať do prvého a jeho dôchodok z prvého piliera sa bude vypočítavať len z príspevkov zaplatených do konca januára 2011. Formálne sa ľudia môžu slobodne rozhodnúť. Penzia z prvého piliera má však tvoriť asi 70 percent a penzia z druhého piliera 30 percent celkového príjmu v starobe. Ako sa vraví na Sicílii, prestup do prvého piliera je "ponukou, ktorá sa nedá odmietnuť".
V materiáli o dôchodkovom systéme "Reformovaná reforma" maďarské ministerstvo hospodárstva pomenúva dôvody "reformy". Príjmy prvého piliera v roku 2011 dosiahnu 2 100 miliárd forintov, ale výdavky až 3 000 miliárd. Prvé dôchodky z druhého piliera budú vyplácané až po roku 2013, pričom diera v prvom pilieri zaťažuje štátny rozpočet transfermi vo výške 1,5 percenta HDP ročne. Orbán predpokladá, že do prvého piliera prestúpia prakticky všetci a štát takto získa 3 000 miliárd forintov (asi 11 miliárd eur). Z tejto sumy má byť použitých 2,8 miliardy eur na redukciu deficitu v prvom pilieri v rokoch 2011 a 2012. Zvyšok sa použije na zníženie štátneho dlhu zo súčasných 80 percent HDP na 70 percent HDP v roku 2015.
Maďarské ministerstvo hospodárstva odhaduje na rok 2010 pomer priemerného starobného dôchodku k priemernej hrubej mzde (tzv. replacement ratio) na 77,9 percenta. To je veľký luxus. Na Slovensku tento pomer predstavuje napríklad len 47 percent. Ďalším luxusom je, že celkový počet dôchodkov dosahuje 3 milióny, t. j. dôchodcom je takmer každý tretí Maďar. Prečo? Hoci je vek odchodu do dôchodku zákonom stanovený na 62 - 65 rokov, skutočný priemerný vek je 58 rokov. Neúmerne narástol počet invalidných dôchodkov. Nečudo, že celkové náklady na dôchodky predstavujú v Maďarsku asi 11,5 percenta HDP. Na porovnanie, slovenské náklady na dôchodky sú asi 7,5 percenta HDP. Napriek omnoho lepšej produktivite práce a nákladov na dôchodky sa slovenský dôchodkový systém dostáva na hranicu udržateľnosti. Maďarský túto hranicu dávno prekročil.
Maďarsku chýba už teraz milión pracujúcich, ktorí by prispievali na dôchodky a takisto chýba milión detí, ktoré na dôchodky budú prispievať v budúcnosti. Prostriedky získané znárodnením dôchodkov sa použijú na zavedenie 16-percentnej rovnej dane z príjmu a podporu rodín s deťmi. Tak sa vraj zabezpečí hospodársky rast a omladnutie populácie. Čo sa stane, ak rast a omladnutie neprídu ani napriek znárodneniu, materiál ministerstva neuvádza.
Racionálnym riešením by bolo sprísniť podmienky na predčasný odchod do dôchodku, preskúmať oprávnenosť invalidných dôchodkov a skresať luxusný pomer medzi výškou priemerného dôchodku a priemernej mzdy. Politika je však silnejšia ako rozum.
Orbánova vláda si jedným ťahom pera urobí z dôchodcov rukojemníkov. Tí sa odteraz musia spoliehať na taký dôchodok, aký im politici milostivo schvália. Najmä pred Vianocami a pred voľbami. Paradoxne sa aj vláda stáva rukojemníkom troch miliónov dôchodcov, ktorí tvoria čoraz väčšiu skupinu voličov.
Za posledných 30 rokov sa Maďarsko dostalo trikrát na pokraj bankrotu. Bude odteraz všetko inak a štát bude starostlivo hospodáriť? Kto má tomu veriť? Drancovanie súkromných penzijných úspor pomôže na niekoľko rokov. Čo a komu vezme štát potom?
Vladimír Baláž
prognostik SAV