Kandidačné listiny do parlamentu sa hotujúcich politických strán sú kompletné, a tak sa právom očakáva, s akými volebnými programami nás predovšetkým v sociálnej oblasti chcú prekvapiť. Vo všeobecnosti sa totiž očakáva oživenie ekonomiky v únii na síce mizernej medziročnej úrovni pod jedno percento, ale doma sa počíta s medziročným nárastom HDP o viac ako 2,5 percenta, čo veru nevytvára predpoklady pre sociálne benefity pre iných ako rodiny s deťmi, dôstojnú úroveň života seniorov a niektorých sociálne ohrozených skupín vrátane zvyšovania motivácie zamestnanosti. Nad doterajšími úvahami budovania sociálneho štátu visí Damoklov meč znižovania zadlženosti štátu, ktorá doteraz neprekračuje nominálnu konvergentnú hranicu 60 percent HDP, čo je pre nás dobrá správa.
Súčasná kríza spôsobila pokles nominálnych hodnôt podnikových a celoštátnych ukazovateľov, čo sa následne prejavuje poklesom hodnoty aktív. Ich doterajšie finančné krytie požičanými peniazmi spôsobuje komerčným bankám vážne problémy. Zrazu zistili, že v súvahách majú nižšie hodnoty, čo napokon platí aj pre ich vlastníkov, a tak dochádza k poklesu očakávaných príjmov. Domácnosti reagujú zvýšením šetrenia, podniky znižovaním stavu zamestnancov a len štát zatiaľ akosi viac rozhadzuje. Preto sa nemôžeme čudovať, že v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška sa deficit štátneho rozpočtu výrazne zvýšil. Na druhej strane musíme byť objektívni, že sme prvýkrát museli sanovať rozpočtový deficit v Sociálnej poisťovni, splnili sme si povinnosti voči rozpočtu únie, prispeli sme do Štátneho fondu rozvoja bývania a čosi viac sme zaplatili na splátky štátneho dlhu, čo sa v budúcich mesiacoch už nebude opakovať. S čím sa musíme pochváliť je nárast príjmov z fondov únie vo výške 238 miliónov eur a s plnením príjmov z dane pridanej hodnoty. Čo však vyvoláva vrásky správcov štátnej kasy, sú dane z príjmov právnických osôb, ktoré sa doteraz preddavkovo platili podľa daňovej povinnosti z roku 2008 a ten sa podľa všetkého už nebude v nasledujúcich rokoch opakovať. Keďže v minulom roku došlo vo väčšine podnikov a napokon aj komerčných bánk k výraznému prepadu objemu ziskov, znamená, že po predložení daňového priznania za rok 2009 sa budú vracať zo štátneho rozpočtu preplatky a navyše od apríla 2010 sa budú preddavky platiť podľa daňovej povinnosti z roku 2009. K akým výpadkom daní z príjmov právnických osôb dôjde, nebude špekulovať, dôležitejšie bude zistenie, či v schválenom rozpočte na tento rok sa práve s poklesom objemu zisku z tohto dôvodu počítalo. Pre poriadok veci pripomíname, že parlament na tento rok odobril deficit štátneho rozpočtu vo výške 3,75 miliardy eur, ktorý za minulý rok vykazoval len 41-percentný podiel na hrubom domácom produkte a v únii patril medzi najnižšie.
Parlamentná demokracia predpokladá spravovanie vecí verejných daňovými a odvodovými platbami, ktoré sa doteraz počítali osobitne na základe rozdielnych percentuálnych sadzieb a daňových a odvodových základov, čo po tohtoročných parlamentných voľbách chce väčšina politických strán zmeniť. Nikto však nemôže počítať s tým, že sa budú znižovať z jednoduchého dôvodu, verejné financie a štátny dlh sú deficitné, za posledné dva roky sa výrazne zvýšili a grécky strašiak je stále aktuálny. Napokon ide o spojené nádoby, kedy pokles masy jedných spôsobí automatické prelievanie druhých, a tak čo nám politici zatiaľ sľubujú, môže byť síce zníženie odvodov, ktoré však bude kompenzované nárastom daní, čo veru nepomôže nikomu. Nikto z nás nechce platiť dane a odvody a keď, tak čo najmenej, čo si bude zo strany vlády predovšetkým vyžadovať znižovanie nákladov na ich výber, spravovanie a následné prerozdeľovanie. V podstate ide o spoločný výber daní a odvodov do jedného zberného miesta, ktorým môže byť finančný úrad, ich výpočet z rovnakého vymeriavacieho základu pri súčasnom stanovení maximálneho daňového a odvodového stropu, zníženie počtu fondov do Sociálnej poisťovne a pod., pritom treba mať vždy na pamäti, čo vlastne chceme racionalizáciou daňovej a odvodovej sústavy dosiahnuť. Zvyšovať zamestnanosť, čistý príjem domácností, viac peňazí do zdravotníctva a na sociálnu politiku, vyššia spoluúčasť daňových poplatníkov na financovaní správy vecí verejných a pod. Odvodová politika bude v každom prípade tohtoročným parlamentným marketingovým hitom a sme právom zvedaví, s čím nás politické strany prekvapia. Zrušiť odvody do niektorých fondov a zvýšiť dane situáciu vôbec nerieši, najefektívnejším spôsobom bude znižovať náklady na spravovanie vecí verejných navrhovaným spôsobom a usporené peniaze po skončení kalendárneho roka použiť tam, kde potrebujeme najviac riešiť sociálnu situáciu. Zatiaľ sa žiadna politická strana neodvažuje spočítať, čo prinesú ich navrhované zmeny pre životnú úroveň vlastných voličov z jednoduchého dôvodu, a tým je hospodárska a finančnú kríza, ktorej negatívne dôsledky sa stále nespočítali a niekto vzniknuté škody musí aj zaplatiť.
StoryEditor