Krátko po voľbách začali zaznievať hlasy, ktoré nesmelo nazývali vznikajúcu slovenskú vládu rovnakým prívlastkom, k akému sa prihlásila česká koalícia: vláda rozpočtovej zodpovednosti. Pokúsme sa teraz pozrieť na to, či si vo svetle prijatých programových téz a črtajúceho sa vládneho programu naša vláda tento titul zaslúži.
Českú republiku hospodárska kríza zasiahla podobne ako Slovensko - výrazne klesol dopyt po jej výrobkoch v zahraničí. To sa odrazilo na nižšom vývoze, klesajúcej priemyselnej výrobe, zastavení investičnej aktivity a neskôr aj na náraste nezamestnanosti a stagnácii spotreby domácností. Všetky tieto efekty spolu znamenajú nižšie daňové príjmy rozpočtu a vyšší schodok. Adekvátnou reakciou bolo zastaviť rast výdavkov a pokúsiť sa o ich zníženie. Kým českej úradníckej vláde sa to podarilo, výdavky slovenského rozpočtu vo volebnom roku rástli v nominálnom vyjadrení dokonca rýchlejšie ako v časoch pred krízou.
Aj preto bolo celkom namieste varovať pred nebezpečenstvom, že Slovensko ide po gréckej (predtým nazývanej aj maďarskou) ceste. Namiesto razantnej reakcie na vzniknutú situáciu sa politici venovali jej zahmlievaniu, zľahčovaniu a hľadaniu príčin tohto stavu mimo Slovenska. To posledné tvrdenie je síce pravdivé, ale nijako nám nepomôže riešiť naše problémy: a najväčší z nich je deficit verejných financií.
Vysoký deficit verejných financií znamená, že Slovensko míňa viac, než si môže dovoliť. Čím viac si budeme musieť požičať na prekrytie deficitu, tým vyšší úrok budeme platiť.
Tento stav sa len tak sám od seba nezlepší. Naopak, môže sa prudko zhoršiť, ak niektorý z orgánov, ktoré budú slovenskú rozpočtovú politiku hodnotiť, usúdi, že nie je dostatočne razantná a že plány na znižovanie deficitu, ku ktorým sa vláda zaviazala, sú ohrozené. Tomuto riziku sme sa zatiaľ tesne vyhli pri ostatnom hodnotení Medzinárodného menového fondu, takmer určite - ak sa nič zásadné nezmení - nás však čaká v jesennom hodnotení európskych orgánov či ratingových agentúr.
Zatiaľ to nevyzerá, že by si urgentnosť situácie slovenskí politici plne uvedomovali. V rámci diskusií o zámeroch budúcej vlády sa krátko hovorilo o zvyšovaní niektorých daní. Zdá sa, že záverom diskusií je, že dane sa meniť nebudú. To by sa dalo hodnotiť pozitívne, pretože zvyšovaním daní v čase krehkého oživenia ekonomiky sa diery v rozpočte látať nemajú. Jestvuje množstvo príkladov, ktoré dokazujú, že tadiaľto cesta nevedie.
Cesta však vedie cez zníženie výdavkov. Efektívnym spôsobom sú štrukturálne reformy, ktoré výdavky znížia a vytvoria predpoklady, aby sa na nižšej úrovni udržali dlhodobo. V zásade sa dotýkajú troch oblastí - dôchodkov, sociálnych dávok a chodu štátu.
Netreba rezignovať ani na účinné opatrenia ešte v tomto roku. Vláda by mala pristúpiť k viazaniu výdavkov. To by pomohlo aj v prípade, že konkrétne výdavky vláda už škrtnúť nestihne. Ak by sme mali dodržať plánovaný schodok, viazanie by malo byť ohlásené čo najskôr, a malo by byť vo výške približne 10 % ročných výdavkov v každej kapitole. Samozrejme, čím viac sa ušetrí napríklad úplným zrušením niektorých nepotrebných výdavkov, tým menšie bude musieť byť plošné viazanie.
Pre vládu rozpočtovej zodpovednosti by malo byť zásadné, rýchle a udržateľné zníženie schodku verejných financií najvyššou prioritou. Aj keď doteraz vyvinuté úsilie vlády v tomto smere môže vyznieť rozpačito, treba veriť, že si dôležitosť konsolidácie rozpočtu uvedomuje. Odmenou za niekedy nepopulárne rozhodnutia jej bude nielen reakcia finančných trhov či hodnotenie medzinárodných inštitúcií, ale aj zrýchlenie ekonomického rastu. Nič hospodárstvu nepomôže viac, ako obnovená dôvera občanov a firiem v silu a stabilitu hospodárstva, ktorému nehrozí ani v náznaku nijaká grécka cesta.
Juraj Barta, hlavný analytik Slovenskej sporiteľne