Čerstvá skúsenosť mnohých krajín regiónu pripomína, že na strane príjmov sa pri konsolidácii najčastejšie siaha po zvyšovaní nepriamych daní.
Pri diskusii o potenciálnych konsolidačných opatreniach na strane rozpočtových príjmov treba pamätať na to, že dominantnou položkou daňových príjmov štátu sú nepriame dane. Daň z pridanej hodnoty spolu so spotrebnými daňami predstavujú viac než 75 % tohtoročných plánovaných daňových príjmov a vyše 51 % celkových plánovaných príjmov rozpočtu. Daň z príjmu právnických osôb sa na príjmoch rozpočtu podieľa približne pätinou.
V prostredí hospodárskeho oslabenia čelia firmy výraznému poklesu ziskovosti. Ziskovosť firiem reaguje na hospodárske spomalenie citlivejšie, než iné ukazovatele aktivity (napríklad priemyselná produkcia). V prostredí stále hrboľatého terénu, ktorému čelí aj slovenské hospodárstvo, možno právom očakávať, že ziskovosť firiem bude v tomto roku naďalej pod tlakom, prioritou firiem je minimalizácia negatívneho vplyvu na úroveň tržieb - na udržanie ziskovosti musia podnikať reštriktívne opatrenia na strane nákladov. Preto sa základňa pre daň z príjmu právnických osôb bude naďalej skôr oslabovať.
Prípadná zmena priamych daní je tak v súčasnom prostredí opatrením s neistým aktuálnym prínosom pre rozpočtové príjmy. Navyše, opatrenie ako zmena priamych daní sa môže dotknúť slovenskej konkurencieschopnosti, záujmu potenciálnych investorov.
Nielen skúsenosti susedného Maďarska či Česka, ale napríklad aj Španielska alebo Fínska pripomínajú, že príjmovým opatrením s najlepšie predvídateľným prínosom pre rozpočet je zmena nepriamych daní (DPH a spotrebných daní). A to aj napriek tomu, že ako ilustruje vlaňajšia júlová skúsenosť z Maďarska, zmena nepriamych daní sa môže podpísať pod mierne nárazové zvýšenie cien, nie však také výrazné, aby zásadne negatívne ovplyvnilo spotrebiteľský dopyt, najmä v prípade komodít zaťažených spotrebnými daňami.
Nástrojmi rozpočtovej konsolidácie, teda zníženia súčasnej neudržateľnej úrovne deficitu štátneho rozpočtu, sú tak škrty vo výdavkoch, opatrenia na strane príjmov alebo ich kombinácia.
Podobne ako vlani Maďarsko, bolo aj Rumunsko nútené pod tlakom 20-miliardovej pomoci Európskej únie a Medzinárodného menového fondu siahnuť po 25-percentných škrtoch v platoch vo verejnej správe a k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty o päť percentuálnych bodov na 24 %.
Špecifikom zmeny nepriamych daní ako konsolidačného opatrenia na zníženie deficitu verejných financií, je to, že ho možno uskutočniť relatívne flexibilne (o čom sa presvedčili uprostred vlaňajška tak v Maďarsku, ako aj v Česku), navyše jeho prínos pre štátny rozpočet je relatívne rýchly, ale aj dobre predvídateľný. Nie celé zvýšenie nepriamych daní sa musí premietnuť do zvýšenia konečných spotrebiteľských cien: najmä v sektoroch so stále váhavým spotrebiteľským dopytom.
Najmä zvýšenie nepriamych daní je opatrenie, ktoré možno uskutočniť relatívne flexibilne aj v priebehu roka, netreba s ním nevyhnutne čakať na schválenie nového štátneho rozpočtu. Pokiaľ by návrh rozpočtu na budúci rok naozaj obsahoval aj zmeny nepriamych daní, bude možné sa oprávnene pýtať, prečo sa uskutočnenie tohto potenciálne nevyhnutného opatrenia odkladalo namiesto toho, aby bol prínos jeho včasného uskutočnenia citeľný už v tohtoročnom rozpočte, ktorému v druhom polroku reálne hrozí prekročenie záväzku znížiť deficit z vlaňajších úrovní (6,7 % HDP). Ak vieme o nástroji na flexibilnú konsolidáciu verejných financií, odporúčajú nám ho externí pozorovatelia, ale aj skúsenosti susedných krajín v podobnej situácii, ťažko obstojí argument o "obmedzenom priestore" pre nápravné rozpočtové opatrenia v dlhých šiestich mesiacoch druhého polroka.
Vladimír Vaňo, hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko, a. s.