StoryEditor

Kríza ekonomiky ako súčasť hodnotovej krízy?

30.12.2009, 23:00
V začiatkoch súčasnej krízy sa dôvod jej vzniku pripisoval prioritne hypotekárnej bubline, zlyhaniam na finančných trhoch, trhlinám vo svetovej ekonomike a v neposlednom rade aj nedokonalosti ekonomických teórií.

Postupný vývoj však odkryl oveľa väčšiu priepasť. Súčasná ekonomická kríza nie je vo svojej podstate vôbec krízou izolovanou. Je súčasťou celosvetovej krízy hodnôt a tlejúceho "stretu“ civilizácií. Terorizmus, hrozby jadrovej skazy, držia ľudstvo na prahu 21. storočia v napätí a strehu. Globálne problémy si však čoraz naliehavejšie vyžadujú zreteľné globálne riešenia.

Kodanský summit, venovaný aktuálnej výzve klimatických zmien, v plnej nahote poukázal na obrovskú priepasť medzi rozvojovým a rozvinutým svetom. Napätie graduje. Napriek hľadaniu konsenzu riešenia sa odkladajú. Signály, že vyspelý svet čelí novým, dramatickým výzvam doby, narážajú v hluku na bariéru hluchoty. Veľa je rečníkov a málo poslucháčov.

Koniec studenej vojny znamenal ukončenie etapy experimentálneho budovania socializmu a návrat, transformáciu skupiny štátov do lona kapitalizmu. Pokusy o reformovanie socializmu, vrátane socializmu s ľudskou tvárou, sa ukázali ako nereformovateľné. A to práve v čase, keď novodobá kapitalistická trhová ekonomika bola vystavená vplyvom fluktuácií, konjunktúr, zmietaná krízou, krachom, resp. na prahu potácajúcich sa mnohých spoločností, ba i celých štátov (Island, Grécko, Írsko, atď.).

Napriek tomu, že zaužívané stereotypy v spoločenských i v exaktných vedách sa stávajú prežitkom, kŕčovito sa držia kormidla riadenia dejinných udalostí. Vzájomná previazanosť a závislosť, globalizácia, len pomaly, postupne odkrýva novú realitu. Žiadna krajina, ani USA ako superveľmoc, už v súčasnosti nie je osamelým, izolovaným ostrovom. Potreba spolupráce, či už dobrovoľná alebo vynútená, akokoľvek bolestná, organizovaná pod značkou OSN, alebo pokrytá inou nadnárodnou inštitúciou, sa javí ako nevyhnutnosť.

Trh myšlienok, vedeckých poznatkov, technologický progres v najvyspelejších štátoch, energetická náročnosť, klimatické zmeny sa premietajú do životnej úrovne a vo svojej podstate osudovo ovplyvňujú život na celej planéte.

Svetová zúčtovateľná mena - dolár sa zmieta v turbulenciách, euro absentuje, nie je pevne ukotvené v celej EÚ (V. Británia, Nórsko, Švédsko či susedné Poľsko, ČR, Maďarsko, neutrálne Švajčiarsko, a i. si zachovávajú imunitu vlastnej monetárnej politiky), renminbi je nadhodnotené, jen nedostatočne celosvetovo akceptovaný... Krytie svetových rezerv zlatom je od sedemdesiatych tokov 20. storočia minulosťou... A jednou z myšlienok, ktoré si zasluhujú pozornosť, je nová podoba globálneho platidla.
Deformácie súčasnej chorej ekonomiky, stále ohrozovanej recidívou recesie (cyklus W nie je definitívne zažehnaný), majú hlbšie korene a ich diapazón je oveľa širší, ako sa v začiatkoch ekonomickej recesie predpokladalo. Vzniká veľa otázok: Je súčasný kapitalistický systém vôbec schopný sám seba reštaurovať? Alebo stojíme na prahu nového spoločenského poriadku? Presadí sa ekonomický model, so zachovaním trhovej ekonomiky s určitými sociálnymi prvkami napr. škandinávskeho typu, alebo ázijský model vzájomnej previazanosti zamestnávateľov a zamestnancov? Je súčasná najväčšia svetová ekonomika schopná sebareflexie a akceptácie novej reality a vývojových trendov?

Nevyhnutná reforma zdravotného poistenia, zahrňujúca približne 40 miliónov prevažne sociálne odkázaných obyvateľov, naznačuje významný posun v spoločensko-ekonomickej klíme USA. Ambícia EÚ stať sa do roku 2010 svetovým ekonomickým lídrom sa nenaplnila. Podarí sa nemecko-francúzskemu záprahu udržať krok EÚ s čínsko-japonským tandemom, alebo bude tempo zreteľnejšie určovať BRICS? Vstane z nerastov vyžmýkaná Afrika z popola?

Predovšetkým čínsko-indický model lacnej pracovnej sily, vhodne dopĺňaný mohutnými kapitálovými tokmi a investičnými stimulmi do infraštruktúry (najmä z USA a Japonska), podporou exportu, rozvoja vedy a vzdelania môžu formovať svetový vývoj, a to dokonca skôr, ako sa v súčasnosti odhaduje, t. j. v priebehu 1 - 2 dekád. Ak by sme si predstavili odstránenie prekážok vzájomnej čínsko-indickej a čínsko-japonskej rivality hraničiacej s nevraživosťou a nastolenie vzájomne výhodnej ekonomickej spolupráce, resp. nadradenia ekonomickej efektívnosti nad tradičnými spormi, bola by nepochybne práve juhovýchodná Ázia novodobým strojcom svetového poriadku pre 21. storočie. A to nielen v ekonomickom smerovaní, ale aj svetonázoru, životnej filozofie, štýlu, tolerancie, nevynímajúc formovanie hodnotenia ľudských práv.

Výzvy súčasnej svetovej ekonomiky sú príležitosťou na rozvíjanie nových, moderných teórií, nástupcov klasikov Adama Smitha, Davida Ricarda, Karola Marxa či Maynarda Keynesa, Paula A. Samuelsona, Miltona Friedmana, alebo Josepha E. Stiglitza. Ekonómia je ťažká a zložitá, empirická veda. Nedajú sa v nej uskutočňovať riadené experimenty. Zo vzájomného súperenia jednotlivých historických teórií a nových, sviežich prúdov musí vzísť ekonomická stigma, zodpovedajúca dejinným spoločenským procesom. Držme si palce, priatelia!

Michal Rašo

ekonomicko-politický analytik

 

menuLevel = 2, menuRoute = komentare/komentare-hn, menuAlias = komentare-hn, menuRouteLevel0 = komentare, homepage = false
29. marec 2023 16:18