Reálne dlhodobé úrokové miery, čiže úrokové miery pri inflačne chránených dlhopisoch, klesli vo veľkej časti sveta na historické minimum. Ide o ekonomický fakt zásadného významu, lebo reálna dlhodobá úroková miera je priamym ukazovateľom nákladov na pôžičky na podnikanie, zakladanie nových podnikov či rozširovanie súčasných. Jej výška teraz protirečí všetkému, čo sa hovorí o nevyhnutnosti znížiť vládne rozpočtové schodky.
Neznáma inflácia
Nominálne úrokové miery sa ťažko interpretujú, keďže reálne náklady na úver pri týchto mierach závisia od budúceho vývoja inflácie, ktorý je vždy neznámy. Ak si požičiam eurá za štyri percentá na desať rokov, viem, že rok čo rok budem musieť splatiť štyri percentá dlžnej istiny ako úrok, ale neviem, čomu sa to rovná.
Ak bude inflácia tiež štyri percentá ročne, môžem si požičať zadarmo a za menej než nič, ak bude ročná inflácia vyššia. Ak však bude inflácia v budúcich rokoch nulová, zaplatím za pôžičku citeľnú reálnu cenu.
Ekonómovia radi odrátavajú nominálny výnos vládnych dlhopisov od výnosu inflačne indexovaných dlhopisov s rovnakou splatnosťou, aby tak získali trhový odhad miery inflácie medzi dneškom a dátumom splatnosti. No takéto predpovede "implikovanej inflácie" môžu byť prehnane optimistické, ba až absurdné. Na vrchole finančnej krízy v roku 2008 inflačne indexovaný výnos v USA vystúpil na krátky čas tak vysoko, že sa implikovaná ročná inflácia na nasledujúcich sedem rokov prepadla na -1,5 percenta.
Plánovaná pôžička
Skutočným dôvodom, prečo výnosy z inflačne indexovaných dlhopisov predstavujú zaujímavú ekonomickú premennú, je to, že vypovedajú o trhu, na ktorom investori aj požičiavatelia presne vedia, čo ich v reálnych hodnotách čaká. Za pozornosť stojí najmä to, že ten, ktorý požičiava, môže takúto pôžičku racionálne plánovať, a teda realizovať naozajstné investície.
Údajná hrozba, ktorú predstavujú miery vládneho zadlženia, tieto trhy nepoškodila, prinajmenšom v relatívne malej skupine krajín, kde inflačne indexované dlhopisy existujú. Výnosy dlhodobých inflačne indexovaných dlhopisov sa v USA, Kanade, vo Veľkej Británii a v eurozóne znížili približne na percento ročne či menej. Inde sú výnosy o niečo vyššie - okolo dvoch percent v Mexiku, Austrálii a na Novom Zélande.
Všetky tieto krajiny zaznamenávajú približne ten istý klesajúci trend pri reálnych úrokových mierach už celé roky, markantne od roku 2000. Keby sme chceli tento trend natiahnuť, desaťročné úrokové sadzby by sa za niekoľko rokov dostali vo väčšine prípadov do záporných čísel. V USA a Británii sú výnosy zo strednodobých (päťročných) inflačne indexovaných dlhopisov skutočne negatívne už tento rok.
Záporné úroky
Ako môže byť úroková miera záporná? Prečo by niekto požičiaval peniaze (kupoval dlhopis) za menej než nič? Nikdy nemôžete mať negatívne nominálne úrokové sadzby (okrem zvláštnych prípadov ako dôsledok zdanenia či regulácií), lebo veritelia by si peniaze radšej nechali, ako by ich mali požičať. Nič však nebráni záporným reálnym úrokovým sadzbám, lebo rutinní investori nemusia mať alternatívny bezrizikový nástroj, ktorý by ponúkal kladnú reálnu návratnosť.
Neschopné vlády
Nízka hladina reálnych úrokových mier podľa všetkého nepramení z finančnej krízy. V skutočnosti v krajinách s indexovanými dlhopismi došlo k prechodnému prudkému zvýšeniu reálnych dlhodobých úrokových sadzieb. Miera poklesla na nízke hladiny až v období oživenia.
Nízke dlhodobé reálne úrokové sadzby sú zrejme skôr odrazom všeobecného dlhoročného zlyhávania vlád vo využití možnosti požičať si, ktoré im inflačne indexované trhy prinášajú. Vládam sa teda núka príležitosť na arbitráž: rozsiahle si za týchto nízkych (či dokonca záporných) reálnych úrokových mier požičať a príjmy investovať do projektov s pozitívnou návratnosťou, napríklad do infraštruktúry alebo školstva.
Príležitosti vlád k takémuto postupu presahujú rovnaké možnosti súkromného sektora, ktoré v mnohých prípadoch stále zväzuje pomalý hospodársky rast. Vlády navyše oproti súkromným firmám môžu za zisky zo svojich investícií považovať aj prínosy pozitívnych externalít (prínosy v prospech všetkých).
Miery dlhodobých vládnych investícií do infraštruktúry, školstva a výskumu by iste teraz mohli byť omnoho vyššie než pred piatimi či desiatimi rokmi, keď boli reálne úrokové miery zhruba dvojnásobné.
Je zvláštne, že toľko vlád v súčasnosti zdôrazňuje fiškálnu konsolidáciu, keď by mali svoje pôžičky rozširovať, aby využili nízke reálne úrokové miery.
Robert J. Shiller, profesor ekonómie na Yalovej univerzite a hlavný ekonóm spoločnosti MacroMarkets LLC. Napísal spoločne s Georgeom Akerlofom knihu Animal Spirits .