Verím len štatistike, ktorú si sám sfalšujem. Výrok, ktorého autorom je šéf nacistickej propagandy Joseph Goebbels (a následne ho podvrhol ako údajne Churchillove slová), pomerne presne dokresľuje, aká vratká môže byť dôveryhodnosť štatistík a prieskumov.
Sledovanie preferencií politických strán je aj v pokojnom medzivolebnom období "národným športom". Ľudia sledujú, ako sa darí tým "ich". Dobré čísla strany politici radostne vytrúbia do sveta, horšie odbijú slovami, že "jediný relevantný prieskum sú voľby". O to citlivejšie ľudia vnímajú preferencie strán balansujúcich na hranici zvoliteľnosti v období krátko pred voľbami. Odkaz, podľa ktorého sa XY dostane alebo nedostane do parlamentu, zamáva náladami váhajúcich. Pri strane Sloboda a solidarita je všeobecne známe, že mnohí, ktorí s ňou vnútorne sympatizujú, boli rozhodnutí voliť SDKÚ-DS len preto, "aby hlas pravice neprepadol".
V uplynulých dňoch sa objavili prieskumy preferencií politických strán, ktoré oprávnene vyvolávajú otázky. Strana Richarda Sulíka v prieskumoch agentúr MVK a Focus získala 9,1, respektíve 5,1 percenta. SDKÚ-DS pre zmenu 9,4 a 15,2 percenta. Ich čísla sa nestretli ani len v intervale spoľahlivosti. Pri všetkých ostatných stranách sú výsledky podobné, akoby šli agentúry cez kopirák. Oba prieskumy boli robené takmer v identickom čase, agentúry tvrdia, že rovnakou metodikou.
Sedliacky rozum vraví, že možnosti, prečo sú výsledky rozdielne, sú dve. Buď má jedna agentúra zle nastavenú vzorku respondentov (a potom bohchráň jej komerčných klientov), alebo malo na výsledok vplyv niečo iné. Mám ďaleko k tomu, aby som tvrdil, že Sulík a spol. si výsledok v MVK kúpili. Na potvrdenie čísel oboch agentúr si budeme musieť mesiac počkať. Zároveň je však jasné, že ak dvaja pekári začnú v rovnakom čase z podobných ingrediencií piecť chlieb, nemôže byť na konci snaženia jedného z nich pečené prasa.
Marek Tettinger