K zoznamu obvinení, ktoré má svet voči bankárom, pribudlo ešte jedno. Objavili sa fakty, ktoré sú dôkazom toho, že banka Goldman Sachs pomohla Grécku podvodom vstúpiť do eurozóny. Nemecká kancelárka Angela Merkelová už minulý týždeň vyhlásila, že bude to hanba, že banky, ktoré nás priviedli na hranicu priepasti, sa podieľali na falšovaní gréckej štatistiky.
Aby Grécko splnilo podmienky pre vstup do eurozóny, muselo mať deficit rozpočtu menej ako 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Štátny dlh mal byť menej ako 60 % HDP. Grécka vláda sa rozhodla, že skryje svoje rozpočtové problémy. Preto v roku 2001 uzavrela obchod s bankou Goldman Sachs. Ten umožnil znížiť rozpočtový deficit. Banka uzavrela s Gréckom swapový obchod, čo znamená, že sa dohodla na výmene aktív. Krajinu zásobila peniazmi, ktoré vymenila za právo získať výnosy z letiskových poplatkov a národnej lotérie.
Obchod sa zaúčtoval ako podsúvahová transakcia a len nedávno uzrel svetlo sveta. Hlboké finančné problémy Grécka viedli k zvýšenej pozornosti regulačných orgánov a do Grécka sa vybrala skupina audítorov Európskej komisie. Momentálne skúmajú všetky operácie s cennými papiermi, ktoré robila grécka vláda. Podobnú pomoc poskytla talianskej vláde banka JP Morgan. Ináč povedané, vstup južných členov eurozóny sa sprevádzal operáciami, ktoré priviedli k súčasnému krízovému stavu ich verejných financií.
Kríza verejných financií Grécka nie je žiadna veselá príhoda. Deficit dosiahol 12,7 % HDP. Aby sa krajina dostala do eurozóny, mala v minulosti rýchlo znížiť výdavky alebo zväčšiť dane tak, aby zväčšila príjmovú stránku verejných financií o 10 % HDP. Tak ako vždy, dôležitejšia nebola ekonomika, ale politika. Preto sa našiel iný spôsob úpravy bilancie verejných financií.
Dnes je jasné, že platí ekonomické pravidlo známe ako "Too Big to Fail", alebo ináč povedané, Grécko je príliš veľké, aby sme si mohli dovoliť jeho bankrot. Krajina dlhuje 300 mld. eur. Najväčšími veriteľmi sú banky. Tie by sa len ťažko zmierili s takými veľkými stratami. Jasné je aj to, že súčasné problémy Grécka, Talianska, Španielska a Portugalska môžu viesť k odlevu kapitálu, ktorý je investovaný do dlhopisov týchto krajín. Sumárny dlh týchto krajín je podľa odhadov 1,5 - 1,8 bilióna USD. Pre globálny finančný systém by to bol krach, ktorý je porovnateľný s bankrotom Lehman Brothers a azda ho aj prevyšuje. Preto sa dnes tak intenzívne diskutuje o gréckom probléme.
Je zrejmé, že dlh takmer 13 % HDP len tak ľahko ekonomika krajiny nevstrebá. Ak Nemecko, Francúzsko, Európska únia alebo Medzinárodný menový fond poskytnú pomoc Grécku, nebude to najlepším príkladom pre krajiny, ktoré zvyšujú deficit verejných financií. Diskusia v nemeckých médiách je dôkazom toho, že nemecká vláda len ťažko presvedčí voličov, aby sa poskladali na finančné problémy Grécka.
Každá krajina, ktorá má podobné problémy, ich môže riešiť devalváciou národnej meny. Grécko ju však nemá. Eurozóna vôbec nepredpokladá procedúru procesu vystúpenia. Niektorí ekonómovia predpokladajú, že Grécko by malo odísť na "europrázdniny", teda sa dočasne vrátiť k drachme. Ďalšie úvahy hovoria, že euro by sa mohlo rozdeliť na "dobré" a "zlé". Nikto však nehovorí o tom, ako tieto "dobré predsavzatia smerujúce do pekla" urobiť. Summa summarum sa dá povedať, že najúspešnejší integračný projekt spochybnili pochybné rozhodnutia politikov, ktorí sa dohodli s bankami na tom, ako zakamuflujú reálny stav verejných financií.