Problematika výstavby diaľnic, s ktorou si táto vláda zjavne nevie rady, sa pomaly dostáva do štádia, kedy už vládne rozhodnutia začínajú škodiť nielen účastníkom cestnej dopravy, ale takmer celej spoločnosti. Veď návrh vlády presunúť výdavky na vedu, výskum a vzdelávanie zo štrukturálnych fondov únie na výstavbu diaľnic o tom jasne svedčí. Dnes už nikto nespochybňuje, že výstavba diaľnic sa stáva existenčnou podmienkou ďalšieho rozvoja hospodárstva a ekonomiky vôbec, ale práve takou istou existenčnou podmienkou sú investície do vedy, výskumu, vývoja a vzdelávania. Postaviť proti sebe tieto dva nosné programy je to najhoršie, čo vláda mohla urobiť.
Výstavba diaľnic sa totiž dá snáď ako jediný projekt verejných investícii financovať aj s pomocou modelov, založených na vlastných príjmoch, získaných formou spoplatnenia. Ak teda diaľnica má svoje príjmy, prečo ju nefinancovať z týchto zdrojov, tak ako sa to uskutočňuje takmer všade vo svete. Ak si ďalej uvedomíme, že finančné modely sa pripravujú na obdobie 25 až 30 rokov, tak ide o peniaze, ktoré poskytujú obrovské množstvo možností. Pritom nejde o nové myšlienky. Veď už samotná Národná diaľničná spoločnosť, ktorá výnosy z mýta získava, sa transformovala na obchodnú spoločnosť len z toho dôvodu, aby sa so získanými peniazmi mohla zúčastňovať rôznych dlhodobých finančných modelov či projektov. Je preto namieste otázka, prečo vláda nepracuje s týmito prostriedkami, ale takmer v panike siaha snáď na najvzácnejšie peniaze zo štrukturálnych fondov.
Pritom aj samotné schválenie presunu peňazí z vedy a výskumu na diaľnice môže naraziť na odpor v Bruseli, nakoľko je už pomerne neskoro - projekty končia v roku 2013. A v rozpore budú aj ciele Národného strategického referenčného rámca vo vzťahu k znalostnej spoločnosti. Taktiež peniaze určené na vzdelávanie nie je možné pre svoj charakter použiť na financovanie investícií. Prostriedky štrukturálnych fondov sú pre vzdelávanie a vedu veľmi vzácne. Umožňujú doplniť verejné financie, ktoré sú pre oblasť školstva a vedy nedostatočné. Napríklad v štátnom rozpočte boli schválené peniaze pre oblasť školstva na rok 2011 so schodkom výdavkov na úrovni 11 miliónov eur. Dokonca pre roky 2012 a 2013 sú predpokladané výdavky ešte menšie. Rozpočet vysokých škôl má pre rok 2011 schválený schodok 23,4 milióna eur. Celkové výdavky na vedu a výskum poklesnú z 0,32 percenta HDP na hodnotu 0,28 percenta HDP. To nás radí na úplne posledné miesto v Európe. Pritom prostriedky zo štrukturálnych fondov umožnili financovať 11 národných projektov v oblasti vzdelávania učiteľov, informačných technológii či digitalizácie učebníc.
Výzvy boli vypisované najmä na modernizáciu a tvorbu školských vzdelávacích programov. V oblasti vedy a výskumu išlo najmä o vznik centier excelentnosti vrátane ich vybavenia a infraštruktúru vysokých škôl. Ak by sa peniaze v hodnote takmer 180 miliónov eur mali presunúť na výstavbu diaľnic, tak to môže ísť na úkor takých programov ako je vzdelávanie učiteľov v cudzích jazykoch pre druhý stupeň základných škôl a stredné školy a infraštruktúru vedecko výskumnej základne, ktorá je najväčšou slabinou našej vedy.
No a to je príliš vysoká cena za to, že vláda nedokáže využívať peniaze, ktoré má k dispozícii a alokovať ich tak, aby jedni neboli na úkor druhých.
Ján Mikolaj, bývalý minister školstva