V oblasti univerzitného vzdelávania sa diskutuje najmä o údajne nedostatočných zdrojoch a v poslednom čase aj o kvalite našich vysokých škôl. Kvalita závisí od zdrojov. Univerzity však na svoje pôsobenie dostávajú podľa ich vlastného vyjadrenia zdrojov málo, a tak je aj kvalita nízka. Aké majú vysoké školy vlastne reálne príjmy?
Hospodárenie
Podľa Výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2008 dostali verejné vysoké školy zo štátneho rozpočtu reálne dotáciu vo výške 12,7 mld. Sk. Okrem toho v kapitole Ministerstva školstva SR boli vyčlenené zdroje na podporu vysokoškolskej vedy a techniky vo výške 1,1 mld. Sk. Na prevádzku a rozvoj infraštruktúry vedy a techniky bolo vyčlenených 708 mil. Sk. Na podporu základného výskumu prostredníctvom agentúry VEGA určených pre univerzity 312 mil. Sk. Zo zdrojov agentúry APVV získali vysoké školy ďalších 364 mil. Sk. Medzinárodná spolupráca bola podporená 34 mil. Sk. Okrem toho na podporu aplikovaného výskumu a vývoja bolo poskytnutých 107 mil. Sk. Na projekty podporované z EÚ získali verejné vysoké školy 66 mil. Sk a 34 mil. Sk ako spolufinancovanie zo zdrojov štátneho rozpočtu. Okrem toho získali aj skoro 38 mil. Sk cez medzirezortný program, ako aj 12 mil. Sk na zabezpečenie mobilít a záväzkov v oblasti vzdelávania atď.
Hospodársky výsledok verejných vysokých škôl za rok 2008 v hlavnej činnosti bol zisk vo výške 272,4 mil. Sk. Celkový hospodársky výsledok bol zisk v objeme 371,3 mil. Sk. Len štyri verejné vysoké školy hospodárili zo stratou. Podľa správy Ministerstva školstva SR najvyššiu stratu v roku 2008 zaznamenala Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka.
Na doplnenie ku koncu roka 2008 mali aktíva verejných vysokých škôl hodnotu 24,14 mld. Sk a v oblasti vysokého školstva bolo ku koncu toho istého roku rozostavaných až 27 (!) stavieb, na dokončenie ktorých bolo potrebných až 4,6 mld. Sk! Je naozaj otázne, či potrebujeme budovať novú infraštruktúru množstva vysokých škôl, ktoré na Slovensku reálne pôsobia. K dnešnému dňu je ich až 36!
Riešenie
Už na prvý pohľad je zrejmé, že pomer počtu univerzít k počtu obyvateľov na Slovensku je neprimeraný. Nehovoriac už aj k reálnej dosahovanej kvalite či už hodnotenej akreditačnou komisiou alebo medzinárodnými rankingmi. Financií je však pravdepodobne dostatok, otázkou zostáva ich distribúcia a efektívne využívanie.
Je pravdepodobné, že zdroje zo štátneho rozpočtu určené pre univerzity sa v najbližšom čase signifikantne nezvýšia.
Je preto potrebné riešiť ich lepšiu distribúciu (a určenie), ale aj získavanie iných zdrojov. Vynárajú sa dve možné cesty, ak nepripustíme tretiu cestu, akou je zrušenie niektorých "nadbytočných" vysokých škôl regionálneho charakteru alebo napríklad univerzít s preferovaným externým štúdiom.
Jednou z ciest je intenzifikácia spolupráce s priemyslom na riešení reálnych problémov priemyslu. Univerzity by tak okrem zdrojov štátneho rozpočtu vedeli financovať svoje aktivity aj týmito zdrojmi získanými v konkurenčnom zápolení s ostatnými univerzitami. Reálne aktivity vyčlenenia zdrojov na podporu aplikovaného výskumu a vývoja v spolupráci s priemyslom už tento trend predznačili. V aktuálnej kríze ho možno jednoznačne považovať za správny.
Druhou možnosťou je financovanie škôl okrem základnej výrazne okresanej dotácie najmä prostredníctvom grantov. Dôležitým prvkom takéhoto systému by malo byť financovanie vedcov a pedagógov výlučne prostredníctvom grantových zdrojov. Na univerzitách by tak zostávali len najkvalitnejší vedci.
Tieto parametre by však nemali platiť len pre vysoké školy, ale do procesu zefektívnenia, zlepšenia a najmä spolupráce s priemyslom by mala byť intenzívne zapojená aj Slovenská akadémia vied ako naša najprestížnejšia vedecká ustanovizeň.