Budem obvinený z cynizmu, ale nedá sa nič robiť. Lepšiu správu si nemohli odporcovia jadrovej energetiky priať. Čím budú následky havárie v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima horšie, tým lepšie pre nich. Iste sa medzi nimi nájdu aj takí, ktorí zbadajú v havárii vyššie znamenie, že ich boj je v súlade s prirodzeným poriadkom sveta.
Lobisti a ekológovia
Únik rádioaktivity hrozí tesne pri spomienke na štvrťstoročie od havárie v Černobyle, zároveň v čase, keď európske krajiny zvažujú návrat k jadrovým programom. A v deň, keď 50-tisíc ľudí protestuje v južnom Nemecku proti plánu kancelárky Merkelovej predĺžiť životnosť sedemnástich jadrových elektrární. Dá sa očakávať prudký nárast protijadrových nálad. Po Fukušime sa bude opäť pripomínať nielen Černobyľ, ale aj havária v americkej elektrárni Three Mile Island v roku 1979. Jadro sa opäť stane sprostým slovom. Nemožno pochybovať, že na jednej strane drevoví ekológovia a na druhej strane uhoľní a ropní (ale aj solárni a veterní) lobisti urobia všetko, aby z havárie vyťažili maximum. A aby rozvoju konkurenčnej jadrovej energetiky zabránili. Táto vlna sa nevyhne ani Česku.
Jadrové alternatívy
Skôr než paušálne odmietneme jadro ako nebezpečný zdroj, je dobré si uvedomiť niekoľko vecí. Technologicky sme oveľa ďalej než v roku 1979 (Three Mile Island). Nevládne u nás komunistický režim, ktorý z princípu kašle na bezpečnosť vlastných ľudí (Černobyľ). A väčšia časť Európy neleží v seizmicky aktívnej oblasti (Fukušima). Rezignovať na jadrovú energetiku v technologicky vyspelej a demokratickej Európe, kde, s výnimkou juhu, poznáme zemetrasenie akurát z televízneho spravodajstva, je to isté, ako zakázať prevádzku vltavskej kompy z Výtone na Smíchov len preto, že sa v Indonézii nedávno potopil prastarý preplnený trajekt.
Navyše alternatívy k jadru nie sú lákavé. Plyn a ropa pochádzajú väčšinou z konfliktných alebo neistých oblastí (Blízky východ, Rusko). Alternatívne zdroje sú zatiaľ drahé a nekonkurencieschopné (pozri solárny škandál). Hnedé uhlie je síce lacné a máme ho "doma", ale môžeme ho ďalej využívať len za cenu brutálnej devastácie krajiny a vysídľovania ľudí zo severočeských miest.
Jadro je v európskych podmienkach objektívne zdrojom, ktorý je ekonomický, ekologický (nulové emisie oxidu uhličitého, a tým nulový príspevok ku globálnym klimatickým zmenám) a ktorý spĺňa kritérium energetickej bezpečnosti (nezávislosť od dodávok z problematických končín).
Prečo sa bojíme
Na druhej strane nie je možné bagatelizovať obavy verejnosti. Nedôvera populácie voči jadrovej energetike (v únii je podľa Eurostatu 45 percent obyvateľov proti a 44 za) je pochopiteľná. Azda ešte viac ako Černobyľ zničilo povesť jadra v kolektívnej pamäti jeho vojenské zne/užitie. Na Hirošimu nespadol barel ropy Brent ani putňa uhlia z Tykačových baní. Úslovie "jadrová katastrofa" nám znie prirodzene, spojenie "slojová katastrofa" by nikoho nenapadlo vypustiť z úst.
Navyše nebezpečenstvo vyplývajúce z jadrovej energetiky (únik rádioaktivity) má charakter "neviditeľnej hrozby", ktorá je vždy vnímaná prísnejšie ako hrozba transparentná. Jadra sa bojíme rovnakým spôsobom ako nových vírusov. Preto na každý jadrový problém reagujeme podobne ako na SARS, BSE alebo vtáčiu chrípku. Či je to reakcia umiernená, nech si každý vyhodnotí sám.
Ak existuje niečo ako správna reakcia na Fukušimu, nie je to panický útek od jadrovej energetiky, ale dôkladné zhodnotenie toho, čo sa skutočne stalo, a zdokonalenie bezpečnostných štandardov. A hlavne dôkladné vysvetľovanie, aké reálne riziká (a, naopak, výhody) majú jadrové elektrárne voči konkurenčným zdrojom v našich podmienkach.
Petr Honzejk
Hospodářské noviny