Prognózy slovenských politológov sa obvykle nenapĺňajú tak často, ako veštby z kávovej usadeniny. Tentoraz došlo na výnimku. V predvečer parlamentných volieb podľa politológov malo dôjsť na maďarskú kartu. A došlo. V čom sa asi politológovia prepočítali, je subjekt, ktorý maďarskú kartu vytasil z rukáva.
Národná rada schválila zmenu zákona o štátnom občianstve vylučujúcu dvojaké občianstvo. SDKÚ zažiarila návrhom, aby Slovensko prijalo zákon, na základe ktorého by účinky v Maďarsku schválenej novely neuznávalo. Dôvtipnejší by bol už iba krok, ktorým by Slovensko prijalo zákon o odmietnutí sily zemskej príťažlivosti. Keď výsledok intelektuálneho vzopätia v SDKÚ cez parlament neprešiel, M. Dzurinda zvolal tlačovku. Líder SDKÚ, ktorý národu stále dlhuje splnenie sľubu zdvojnásobenia miezd, osviežil dianie ďalším sľubom. Ak sa dostane do vlády, po voľbách zruší zákon obmedzujúci počet štátnych občianstiev.
SMK aj Most-Híd sa netaja presvedčením o protiústavnosti obmedzenia počtu štátnych občianstiev. Presvedčenie nemôžu otestovať na jedinom autorizovanom pracovisku
- Ústavnom súde. Nemajú dosť poslancov na podanie návrhu na konanie. Keby im predák SDKÚ jednorazovo požičal niekoľko poslancov, mali by. To by sa však nehodilo nijakej z dotknutých strán. Dosť podpisov by pravdepodobne znamenalo nielen dostatok podpisov na podanie návrhu na Ústavný súd, ale aj na fiasko. Celkom iné je vykrikovať o porušení ústavy v médiách a celkom iné je predložiť právnu argumentáciu o porušení ústavy. Čím ďalej od Ústavného súdu, tým lepšie. Domorodec zo Slovenska je predsa povinný načúvať s otvorenými ústami a nepochybovať. A voliť a hlasovať za.
Autor je advokát a bývalý ústavný sudca SR