Keď sa v roku 2002 dostali v Maďarsku k moci socialisti, zaplavili svojich voličov sociálnymi výdobytkami. V rýchlom slede sa zvyšovali platy v štátnej správe i dôchodky, štát začal viac prispievať na zdravotníctvo a školstvo. Nikto sa nepýtal, z čoho sa tieto "sociálne“ výdavky zaplatia. Vďační voliči odmenili socialistov ďalším víťazstvom v roku 2006. Prebudenie zo sociálnej eufórie priniesol až rok 2008. Maďari zrazu zistili, že za 6 rokov stúpol ich štátny dlh z 55,5 % na 72,9 % a nikto im nechce požičať. Hroziaci bankrot odvrátila len mimoriadna pôžička Medzinárodného menového fondu (MMF) vo výške 20 miliárd eur. Podmienky fondu však boli veľmi tvrdé a týkali sa rýchleho znižovania deficitu verejných financií.
Ako vyzerala liečba sociálneho opojenia? Ku cti Bajnaiovej vlády treba povedať, že prehltla horkú pilulku a začala plniť nepopulárne rady MMF. Vek odchodu dôchodku sa posunul zo 62 na 65 rokov a zmenil spôsob indexácie dôchodkov. Tie sa budú zvyšovať len o mieru inflácie. Sprísnili sa pravidlá na vyplácanie predčasných dôchodkov. Zvýšila sa sadzba DPH z 20 % na 25 %. Daň z príjmu právnických osôb stúpla zo 16 % na 19 %. Dve sadzby dane z príjmu fyzických osôb síce klesli z 18 % a 36 % na 17 % a 32 %, upravil sa však daňový základ a zrušila podstatná časť odpočítateľných položiek. Ľudia s nehnuteľným majetkom nad 30 miliónov HUF a vlastníci súkromných lietadiel, lodí a automobilov s výkonom viac ako 125 kW platia dodatočné majetkové dane. Na strane výdavkov došlo k redukcii zamestnanosti vo verejnom sektore a zníženiu výdavkov na zdravotníctvo.
Vďaka radikálnym rozpočtovým škrtom a zvyšovaniu daní dokázalo Maďarsko urobiť v konsolidácii verejných financií úctyhodný pokrok. Jeho deficit verejných financií dosiahol za rok 2009 len 4,0 % a patril k najnižším v Európe. Na rok 2010 sa plánovala hodnota 3,8 % HDP, čím by sa Maďarsko posunulo smerom k udržateľnému deficitu a dlhu.
Úspech mal aj svoju tienistú stránku. Kombinácia krízy, znižovania štátnych výdavkov a zvyšovania daní spôsobila prepad hrubého domáceho produktu v minulom roku o 6,3 %. Nová vláda sa od Bajnaiovej úspešnej, no horkej reformy dištancuje a mení priority hospodárskej politiky. Prvoradým cieľom už nie je udržanie nízkeho deficitu. Ako povedal nový minister hospodárstva najprv treba vytvoriť nové pracovné miesta, generovať kapitál a znížiť byrokraciu a dane. Proaktívna politika prinesie ekonomický rast a tým aj zníženie dlhu a deficitu na udržateľnú úroveň. Kľúčom k udržateľnosti teda nemá byť striedmosť, ale vysoký ekonomický rast. Najviac pracovných miest sa má vytvoriť v cestovnom ruchu, ktorý dokáže zamestnať aj nízkokvalifikovaných ľudí v chudobných regiónoch. V daňovej oblasti sa má dôraz presunúť od zdaňovania príjmov na zdaňovanie spotreby.
Smelé plány môžu naraziť na ekonomickú realitu. Maďarský dlh dosiahne v tomto roku hranicu 79 % HDP, rekordnú úroveň vo východnej Európe. Obsluha takéhoto dlhu je veľmi drahá. V roku 2009 zaplatilo Maďarsko len na úrokoch 4,7 % zo svojho hrubého domáceho produktu. Viac zaplatili len bankrotujúce Grécko a Island. Ďalšie zvyšovanie dlhu sa logicky prejaví v stúpajúcich nákladoch na jeho obsluhu. Je to v protiklade aj s podmienkami pôžičky od Medzinárodného menového fondu. Maďarsko ju dostalo na riešenie problémov verejných financií a nie na ich ďalšie prehlbovanie.
Ani nádeje na vysoký hospodársky rast sa nemusia naplniť. Maďarsko je závislé od exportov na európske trhy. Rast v eurozóne však má byť v tomto i nasledujúcom roku nízky. Aj samotná orientácia na cestovný ruch môže priniesť viac škody ako osohu. Na cestovnom ruchu postavili svoje ekonomiky Grécko aj Portugalsko. Toto odvetvie však generuje nízky stupeň pridanej hodnoty a jeho vysoký podiel v ekonomike znižuje konkurencieschopnosť krajiny.
Zdá sa, že striedmosť Budapešť rýchlo omrzela. Dúfajme, že nové opojenie sa neskončí ako to predošlé.
Vladimír Baláž, prognostik SAV