Správcom dôchodkových fondov žiadny zákon nezakazuje investovať časť majetku sporiteľov na rýchlo rastúcich akciových trhoch - lepšie výnosy by znamenali vyššie poplatky aj pre nich. To, že dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) sa akciám vyhýbajú a zo sporiteľov v rastových fondoch tak robia nanajvýš konzervatívnych investorov, je dôsledkom novej štruktúry rizík a benefitov, ktoré sa do kapitalizačného piliera dostali v odpovedi vlády na finančnú krízu a snahu ochrániť majetok sporiteľov pred výrazným znehodnotením.
Zodpovední štátni úradníci hovoria o tom, že takéto nastavenie je len dočasné. Je preto pravdepodobné, že zmena v motiváciách investičných manažérov DSS bude čoskoro opäť témou dňa. Prehodnocovanie investičných pravidiel nie je jednoduchou záležitosťou - miešajú sa v nich rozdielne záujmy viacerých strán. Pre sporiteľov je dôležitá otázka dlhodobého zhodnotenia, pre DSS možnosť efektívnej správy dôchodkových fondov za primeraných podmienok a pre štát je kľúčová otázka garancií. Ako nájsť optimálne riešenie v takomto zhluku rôznorodých záujmov? Tak, že bude rešpektovať všetky z nich.
Vo vedomostnej súťaži Milionár majú súťažiaci k dispozícii troch žolíkov, ktorých môžu využiť pri odpovedi na otázku, ktorú sami nepoznajú. Len málokedy po nich siahnu pri prvých otázkach. Sú pomerne jednoduché a navyše - nejde pri nich o žiadne veľké peniaze. A hoci aj zdanlivo triviálna otázka môže mať svoje úskalia ("Ako dlho trvala storočná vojna? 116 rokov.“), súťažiaci svoje žolíky začínajú používať až neskôr, pri ťažších otázkach a podstatne vyšších stávkach.
V podobnej situácii sa nachádzajú aj sporitelia, najmä v rastových dôchodkových fondoch. To, že časť ich úspor je (na Slovensku len hypoteticky) nasmerovaná na akciové trhy, má za následok riziko krátkodobých nepriaznivých výkyvov. Nejde o nič nezvyčajné, v krátkodobom horizonte sú akcie skutočne najrizikovejšia forma investície. Podstatné však je, že z dlhodobého hľadiska toto riziko klesá.
Spôsobom, ako prinútiť sporiteľov myslieť práve na pozitívny efekt dlhodobého sporenia (a investovania), je dať im do ruky "investičného žolíka“. Ten by mohli použiť kedykoľvek, keď sa v dostatočne dlhom časovom horizonte dostane ich celkový výnos pod nulu. Ak by začiatok takéto obdobia bol pre sporiteľov v rastových fondoch odštartovaný od budúceho roku a trvalo by napr. 10 rokov, sporitelia by tak mali možnosť kedykoľvek v období rokov 2011 až 2020 použiť svojho "žolíka“ a požiadať DSS o dorovnanie záporného výnosu na garantovanú úroveň (napr. 0 %). Dôležité je, že takéhoto žolíka by v tomto období mohli použiť len jediný raz. Aj to len v prípade, že ich výnos by bol od začiatku sledovaného obdobia záporný. Ďalšieho žolíka by bolo možné využiť až v nasledujúcej desaťročnici.
Čo by sa v takomto prípade stalo? Z pohľadu sporiteľov by bolo irelevantné, aké výnosy dosahujú v prvom, druhom či treťom roku, sledovali by svoj dlhodobý zámer. Aj bez formálneho ekonomického vzdelania by vedeli, že pokiaľ by svoje právo uplatnili napr. po šiestich mesiacoch, nasledujúcich deväť a pol roka by už takúto možnosť nemali. A ich "stávky“ budú neskôr ešte vyššie - už len vďaka ďalším príspevkom, ktoré budú pripisované na ich dôchodkový účet.
Po počiatočnej opatrnosti by aj DSS mali voľnejšie ruky pri zhodnocovaní a pri rastúcich výnosoch by tak mohli investovať do dlhodobo výnosnejších akcií viac, no pri akceptovateľnej miere rizika. Garanciou by v tomto prípade bola samotná existencia "žolíka“, ktorá by znamenala bezpodmienečné dorovnanie výnosu na definovanú úroveň.
Sporenie na dôchodok nie je žiadna vedomostná hra. To však neznamená, že nastavenia dôchodkového systému nemôžu zohľadňovať motivácie, ktoré poslúžia dlhodobým záujmom všetkých jeho účastníkov.
Michal Nalevanko
Autor je partnerom konzultačnej spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy. Článok je jeho osobný názor.