Nová vládna koalícia sa pri delení mocenského koláča zasekla. Ministri a štátni tajomníci už síce hodnú chvíľu sedia na svojich stoličkách, no veľa otáznikov ešte zostáva na nižších stupienkoch pyramídy. A to naznačuje, že je tu problém, o ktorom nechcú veľmi koaliční lídri hovoriť.
Stačí sa pozrieť na personálne dianie v štátnych firmách či vo veľkých úradoch. Napríklad minister dopravy Ján Figeľ odvolal ešte v druhej polovici júla riaditeľov a predsedov predstavenstiev viacerých mamutích podnikov, no na ich miesto stále chýba náhrada. Štandardným postupom by malo byť, že starého šéfa vystrieda nový, lenže to sa nedeje. Náhrada buď nie je žiadna, alebo iba dočasná. Vysvetlenie, prečo sa tak deje, chýba. Jasné je len jedno: starému vedeniu štátnych firiem nová vláda nedôveruje natoľko, že ho musela odstaviť. Hoc aj bez náhrady. Odborníci, ktorým by nová garnitúra dôverovala, zjavne chýbajú. A zodpovední mlčia.
Táto situácia je spôsobená dvoma dôležitými faktormi. Tým prvým je, že v koaličnej štvorke nie je nik dostatočne silný na to, aby mohol rozdávať karty tak, ako sa mu zachce. V minulom volebnom období tu bol dominantný Smer-SD s dvoma poskokmi, ktorí sa neodvážili protestovať, pretože vedeli, že je to možno ich posledná príležitosť odhryznúť si z koláča. Druhým problémovým faktorom je, že sa čiastočne porušilo tradičné rozdelenie moci. SDKÚ má na rozdiel od minulosti rezorty, pod ktoré žiadne veľké firmy ani implementačné agentúry nepatria. Tie má SAS a KDH, ktoré zasa s nimi nemajú žiadnu historickú skúsenosť. A teda ani ľudí, ktorým by dôverovali a mohli ich bez obáv posadiť na riaditeľskú stoličku.
Riešením by bolo vyhlásiť konkurz, a vôbec nebrať do úvahy, komu ten-ktorý rezort, firma a úrad patria. Lenže to sa u nás nestáva. A ani sa nestane.