Strany vládnej koalície pripravili dva návrhy daňovej a odvodovej reformy. Prvý spočíval v zrušení zdravotných odvodov a zvýšení daní. Druhý sa zameral na zavedenie superhrubej mzdy, zníženie veľkosti zdravotných odvodov a zavedenie jediného sociálneho odvodu. Na oboch návrhoch nie je prekvapujúce to, čím sa líšia, ale čím sa navzájom podobajú. Ani jeden nepočíta so znížením celkového daňového zaťaženia. V podstate len presúvajú daňové bremeno z jednej časti štátneho mešca do druhej a medzi rôznymi skupinami obyvateľstva (zamestnanci, živnostníci) podľa toho, ktorá lobistická skupina má silnejší vplyv. Veľkosť mešca je daná schopnosťou ekonomiky produkovať príjmy a nárokmi obyvateľstva na verejné služby. De facto nie je možné znížiť výber daní a odvodov a súčasne zachovať doterajší rozsah verejných služieb.
Ak by vláda chcela významným spôsobom znížiť daňové a odvodové bremeno, musela by aspoň čiastočne spoplatniť verejné zdravotníctvo a/alebo znížiť veľkosť vyplácaných dôchodkov v pomere k priemernej mzde, resp. urobiť veľa iných krajne nepopulárnych opatrení. Ak napríklad znížime dane z príjmu a/alebo odvody, výpadok príjmov v štátnom rozpočte a Sociálnej poisťovni budeme musieť nahradiť zvyšovaním DPH a spotrebných daní. To sa odrazí v znížení životnej úrovne tých vrstiev, ktoré nemajú príjmy zo zamestnania alebo z podnikania. Z celkovej populácie Slovenska 5,4 milióna obyvateľov pracuje alebo podniká len 2,3 milióna ľudí. Zvyšných 3,1 milióna tvoria deti, študenti, dôchodcovia, invalidi, ženy na materskej a nezamestnaní. Kompenzácia zníženia životnej úrovne by si vyžiadala dodatočné výdavky štátneho rozpočtu a Sociálnej poisťovne pre masu nepracujúcich. A tak dokola.
Pomôže zníženie daní?
Môže percentuálne zníženie daňových sadzieb podnietiť vyššiu ochotu podnikať a tým aj zvýšiť absolútny objem vybraných daní? Nepodporili by nižšie dane ochotu podnikať a vytvárať nové pracovné miesta? Vo veľkej a relatívne uzavretej ekonomike založenej na súkromnej spotrebe domácností možno áno. Malá a otvorená slovenská ekonomika však viac ako od domácej spotreby (a slovenských daní) závisí od ochoty nemeckých a francúzskych spotrebiteľov kupovať kórejské autá a taiwanské televízory zmontované na Slovensku. Pripomeňme si, že aj v čase vrcholiacej konjunktúry, keď automobilky dovážali zamestnancov z Rumunska, zostalo na Slovensku bez práce 9,5 % ľudí. Problémom Slovenska nie je len nedostatok pracovných miest, ale najmä veľký počet nezamestnateľných ľudí.
Veľkosť domáceho mešca bez poškodenia niektorej zo skupín obyvateľstva možno zväčšiť v podstate len troma spôsobmi.
Zo Slovenska každý rok odchádzajú cca tri miliardy eur nezdanených dividend a úrokov do zahraničia. Časť transferov je chránená dohodami o zabránení dvojitého zdanenia. Zdanením aspoň časti vyplácaných dividend by sa však dalo získať niekoľko sto miliónov eur ročne. Bohužiaľ, Slovensko je životne závislé od zahraničného kapitálu a okrem nízkej ceny práce a nezdaňovaných dividend nemá v súčasnosti investorom veľa čo ponúknuť.
Inou možnosťou je zmeniť podiel odvodov na dôchodkové poistenie medzi prvým a druhým pilierom, napríklad na 12 percent k 7 percentám v prospech prvého piliera. Výpadok príjmov Sociálnej poisťovne je najväčším a stále rastúcim problémom verejných financií. Je pravda, že druhý pilier je veľmi potrebný a raz výrazne uľahčí verejnému dôchodkovému systému. To však nebude skôr ako v roku 2030. Pri zachovaní súčasného rozdelenia príspevkov a nastavenia dôchodkov by prvý pilier skrachoval omnoho skôr. Možno už prišiel čas uznať realitu.
Poslednou a v podstate jedinou udržateľnou možnosťou je zvýšiť pridanú hodnotu tovarov a služieb produkovaných na Slovensku. Jedine tak sa dá zvýšiť absolútny objem príjmov verejných financií bez zvyšovania daňového bremena.
Nízka konkurencieschopnosť je brzdou
Akékoľvek úpravy systému, ktoré zjednodušia administratívu a zvýšia úspešnosť výberu príjmov verejných rozpočtov, sú fajn a treba ich privítať. Od žiadnej reformy však nemožno očakávať, že zníži veľkosť daňového bremena. Nanajvýš môže toto bremeno presúvať medzi zamestnancami, živnostníkmi, podnikmi či širokými vrstvami obyvateľstva. Podľa toho, či bude momentálna vládna garnitúra ladená viac do červena alebo do modra. Už v nasledujúcom desaťročí nás čaká prudký nárast počtov poberateľov dôchodkov a konzumentov služieb zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Pracovať a platiť dane na nich bude stále menej a menej ľudí. Systém verejných služieb však nemusí skolabovať, ak tempo rastu pridanej hodnoty na jedného pracovníka predbehne tempo rastu nárokov na verejné služby. Technologický pokrok založený na inováciách a výskume je jedinou možnosťou, ako "utiecť dopredu" pred osudom Grécka a Portugalska. V inováciách a výskume je Slovensko bohužiaľ koncovým svetlom na európskom rýchliku. Reforma daní a odvodov je v poriadku, ale zásadný problém slovenskej ekonomiky -- nízku konkurencieschopnosť - nevyrieši. Reforma systému inovácií a výskumu sa ukazuje ako stále naliehavejší problém.
Vizitka
Vladimír Baláž, ekonóm
pracuje v Prognostickom ústave SAV. Špecializoval sa na makroekonómiu a rozvoj finančného sektora. Od roku 2004 pôsobí ako národný expert pre inovačné a vedecko-technické politiky vo viacerých iniciatívach Európskej komisie.