Podľa posledných štatistík OECD sa prvýkrát po piatich štvrťrokoch od júna minulého roku zvýšil hrubý domáci produkt jej členov v treťom štvrťroku tohto roka o 0,8 %. O tom, že globálna ekonomika sa odrazila od dna a začína zaznamenávať znaky mierneho oživenia, svedčia nielen najnovšie štatistiky a prognózy medzinárodných organizácií, ale tomuto predpokladu budúceho ekonomického vývoja zodpovedajú aj témy, o ktorých začínajú diskutovať predstavitelia krajín na rôznych medzinárodných fórach až po úroveň hláv štátov. Je to tak aj v prípade agendy orgánov EÚ.
Diskusie, ako pomáhať finančným inštitúciám, alebo ako podporovať z verejných peňazí agregátny dopyt vystriedali diskusie o budúcnosti ekonomiky v priestore EÚ. Do popredia sa, našťastie, dostávajú otázky, kedy a ako opäť naštartovať konsolidáciu verejných financií a aké opatrenia zvoliť, aby sme dosiahli predpoklady na udržateľný ekonomický rast. Priority, ako je rast a zamestnanosť, opäť dostávajú zelenú, preto najaktuálnejšou európskou témou je revízia Lisabonskej stratégie, teda aké opatrenia a v akom čase voliť, aby EÚ bola silným ekonomickým hráčom v globálnej ekonomike. Jasným leitmotívom nepochybne musí byť nastúpenie na cestu udržateľnosti, ktorú možno dosiahnuť dlhodobými aktivitami zameranými na zvýšenie potenciálu rastu a vrátenie verejných financií do rámcov makroekonomickej stability. Celkom iste je tiež nevyhnutné, aby tento nástroj, ako urobiť EÚ viac konkurencieschopnou, sa nezaobíde bez akcentovania sociálneho aspektu, preto zamestnanosť bude neodmysliteľnou súčasťou priorít Lisabonskej stratégie po roku 2010. Dôležitým predpokladom úspešnosti týchto cieľov bude ešte väčšie zvýraznenie regionálneho aspektu dotvárania koordinovaného prístupu hospodárskych politík členských štátov EÚ.
Aby Slovensko mohlo byť úspešným článkom spoločnej priority EÚ v oblasti vytvárania stratégie rastu a zamestnanosti, musí ešte viac zintenzívniť svoje úsilie v dvoch hlavným oblastiach. Jednou z nich je posilniť úlohu vzdelávania, výskumu, vývoja a inovácií, ako aj pokračovať v znižovaní administratívnej záťaže podnikania a spružniť trh práce. Druhou významnou oblasťou je intenzívnejšie pôsobiť v prekonávaní regionálnych rozdielov, pričom túto tému nemožno zužovať len na využívanie eurofondov, ale aj na motivovanie prílevu investícií do zaostalejších regiónov. Samozrejme, posilnenie týchto oblastí sa musí odohrávať v podmienkach konsolidácie verejných financií s cieľom vyrovnaného rozpočtového hospodárenia v horizonte najbližších piatich rokov. Ak hospodárska politika Slovenska nebude v týchto intenciách rozvoja, nemôžeme očakávať veľa dobrého nielen pre krajinu, ale hlavne pre jej občanov.