Keď si dvaja politici pred kamerami skáču do vlasov a jeden vyťahuje na druhého špinu, občan to nemusí brať zákonite vážne. Už si totiž zvykol, že tá "špina" býva v politike vyťahovaná aj účelovo a okolo pravdy niekedy ani len neobchádzala.
Ak však hlava prokuratúry (a to bez ohľadu na to, či sa jej životnosť podľa všetkého definitívne blíži ku koncu) naznačí, že vedenie polície a rezortu vnútra "navštívilo" vyšetrovateľku jednej z najvážnejších politických káuz (financovanie Smeru) a mal byť na ňu vyvíjaný nátlak, je zrejmé, že v tomto štáte je niečo ťažko choré. Či už je to pravda, alebo klamstvo... Mimoriadnu vážnosť tejto situácii dodáva fakt, že obe strany sporu sú tu na to, aby v štáte garantovali zákonnosť a nie, aby sa dostávali do jednej zo spomínaných neprijateľných polôh.
Ak hovorí pravdu (stále ešte) generálny prokurátor Dobroslav Trnka, je to dôkaz, že reči o tom, ako bude mať polícia po zmene vládnej garnitúry pri vyšetrovaní politických káuz konečne "rozviazané ruky", boli absolútne prázdne. Prečo však Trnka, ak mal takéto informácie, čakal až na novinársku otázku na tlačovej konferencii a neprehovoril sám od seba a hneď?
Ak hovorí pravdu minister vnútra Daniel Lipšic (bránil sa tým, že Trnka klame), tak by to definitívne legitimizovalo snahu väčšiny vládnej koalície o nevyhnutnú zmenu na čele generálnej prokuratúry.
Isté je v tejto chvíli jedno: ak v trestnom konaní musia polícia a prokuratúra nevyhnutne spolu fungovať, ich šéfovia to po včerajšku v súčasnej konštelácii už asi sotva dokážu.