Po skončení školy si každý účastník trhu práce kladie zásadnú otázku o spôsobe zarábania peňazí, čo znamená jeho osobné rozhodnutie, či bude zamestnanec, živnostník, podnikateľ a v budúcnosti možno aj investor .Zaradiť sa do niektorého zárobkového kvadrantu znamená, že ako zamestnanec bude viac zarábať pre iného ako pre seba, ako živnostník len pre seba, ako podnikateľ bude vlastniť systém, ktorý umožňuje zamestnávať a využívať aj cudzie peniaze tak, aby z pridanej hodnoty si prisvojil najviac, a napokon ako investor investuje vlastné a cudzie peniaze do aktív, ktoré budú pracovať, a teda zarábať len pre neho. Do akého zárobkového kvadrantu sa občan rozhodne zapojiť, závisí od jeho odborných spôsobilostí a schopnosti popasovať sa s určitou mierou rizika, zásadných životných príležitostí, zdravotného stavu, trhového podnikateľského prostredia v regióne bydliska a pod., pričom sa nevylučuje, že občan počas svojho života bude súčasne zamestnanec, živnostník, podnikateľ a investor. Pokiaľ sa to podarí, bude mať okrem príjmu zo mzdy aj príjem z portfóliových cenných papierov a, samozrejme, pasívny príjem z investovania do aktív. Potom sa nemusí trápiť, v ktorom dôchodkovom pilieri bude a prečo, podľa akých kritérií sa dôchodok vypočíta a kedy bude mať nárok na poberanie dôchodku. Samozrejme, že zaradenie do niektorého alebo všetkých zárobkových príležitostí bude mať vplyv na jeho pracovné vyťaženie počas dňa a využívanie voľného času, čo následne ovplyvní obsah peňaženky, výšku bankového konta a hodnotu aktív. Potom si bude môcť tiež odpovedať na otázku, "prečo niekto pracuje menej a zarába viac, platí menšie dane a odvody a je teda finančné nezávislí?"
Kto sa dostane z rôznych dôvodov medzi nezamestnaných, je vo väčšine prípadov sprvoti odkázaný na spravovanie vlastného života viditeľnou rukou vlády. Nemôžeme povedať, že terajšia vláda neprijíma v sociálnej oblasti zákony, ktoré dočasne nepomáhajú nezamestnaným, ktorých neustále pribúda síce menším tempom, ako v prvej polovici tohto roku, ale stále. Podľa všetkého už nebude zamestnanosť nikdy dosahovať predchádzajúce hviezdne obdobie slovenskej ekonomiky. Dôvod? Pokles zahraničných objednávok, pozastavenie ekonomických reforiem, rizika zahraničného protekcionizmu a pod., patria medzi najpodstatnejšie negatívne dôsledky terajšej finančnej a hospodárskej krízy. A pritom sme to mali aj v súvislosti so vstupom do eurozóny tak dobre naštartované. Nikto nepočítal, že slovenský trh práce sa dostane do spomínaných problémov, ktorému nepomáhajú ani príspevky na založenie živnosti, osobitne na spracovanie a obchodovanie s poľnohospodárskymi výrobkami, za vopred dohodnutých podmienok. Skôr sa zvyšujú počty živnostníkov, ktorí neboli predtým nezamestnaní a pracovali ako externí zamestnanci u zamestnávateľa, z ktorých sa z dôvodu každodenného poklesu náplne práce neskôr stali dobrovoľní živnostníci. Ich nárast o pätinu je v každom prípade dobrá správa pre trh práce, navyše sú vyhľadávaní zamestnávateľmi ako operatívna náhrada za prepustených v čase nárazových prác, pretože sú administratívne, ale aj nákladovo lacnejší. Aj úrady práce evidujú stabilizovanú ponuku práce na živnosť; s čím však musia živnostníci počítať, je pokles objednávok a narastajúca druhotná platobná neschopnosť.
Iná vec je každoročne prejednávaná problematika zvyšovania minimálnej mzdy, ktorej navrhované percento nárastu zo strany jedného účastníka kolektívneho vyjednávania -- a napokon aj vehementné presadzovanie zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorým sa má dosiahnuť, že zákon vyššieho stupňa má v danom predmete podnikania platiť pre všetkých -- zhorší podľa názoru ekonomických analytikov situáciu na trhu práce.
Všetky ekonomické teórie a školy sa vo svojich záveroch zaoberajú problematikou nezamestnanosti z dôvodu, že je to jediný makroekonomický ukazovateľ, ktorému občan rozumie. Zo všetkých spomenieme Okunov zákon, ktorý tvrdil, že pokles HDP o konkrétne percento sa prejaví na zvýšení nezamestnanosti v polovičnej výške percenta, alebo Phillipsova krivka, ktorá hovorí, že pri nízkej inflácii je vysoká nezamestnanosť a opačne. Prečo vôbec k nezamestnanosti dochádza, má pomerne jednoduchú odpoveď. Cena práce, ktorou je mzda, nie je v súlade s ponukou a dopytom po práci. Keďže vo väčšine prípadov hovoríme o nedobrovoľnej nezamestnanosti, je základnou príčinou nezamestnanosti regulovaný charakter miezd, ktoré nie sú v súlade s vývojom ostatných ekonomických fundamentov. Keď je trh práce navyše zoskrutkovaný Zákonníkom práce, ktorý neumožňuje jeho flexibilitu, nemôžeme sa čudovať, že nezamestnanosť aj u nás narastá.
Róbert Hölcz, ekonóm