V prípade vytvorenia koaličnej vlády toryovcov a liberálnych demokratov sa európska politika Veľkej Británie stane nepredvídateľnejšou.
Jednoduchá rovnica tvrdenia, že víťazstvo Konzervatívnej strany povedie k ochladeniu vzťahov Westminsteru s Bruselom, obsahuje viac premenných. Možností, ako bude vyzerať nová britská vláda, nie je až tak mnoho a súdiac podľa odštartovania víkendových rokovaní nie je vylúčené, že sa cameronovci s liberálnymi demokratmi dohodnú.
Ani tieto voľby neboli o Európe, ale o nemalých ekonomických problémoch veľkého národa. V prvom rade nebola Európa nikdy na prominentnom mieste ani v agende Gordona Browna a jeho vlády. Známe je, že sa ešte ako minister financií nechal na mnohých zasadnutiach Rady zastupovať. Úniu hojnejšie využíval v kampani na odlíšenie sa od konzervatívnej opozície, ktorú obvinil, že Britániu ponechá navonok "slabú“.
Európska politika liberálnych demokratov jednoducho neodráža hlavnú a asi ani podstatnejšiu vlnu verejnej mienky vo Veľkej Británii.
Skĺbiť programy liberálnych demokratov a konzervatívcov v oblasti európskej politiky bude úloha vskutku neľahká. Cameron je ochotný sa dohodnúť, no presun ďalších právomocí na EÚ zaradil medzi body, kde neustúpia.
Clegg aj Cameron sú priaznivcami referend. Každý však v úplne iných otázkach. Toryovci chcú nasledovať írsky príklad a garantovať referendum pri každej zmene zmlúv rozširujúcej právomoci EÚ na úkor národných štátov. Liberáli tvrdia, že je to alibizmus a pri najbližšej kvalitatívnej zmene vzťahov s Bruselom sa treba ľudí spýtať, či má Británia v európskom klube zostať alebo vystúpiť. Za pozitívny výsledok takéhoto plebiscitu by však len málokto dal ruku do ohňa.
Takmer nemožnému sa rovná záväzok konzervatívcov vyviesť Britániu z európskych právnych vzťahov v oblasti pracovného práva a vnútorných vecí, čo nakoniec priznal aj sám Cameron, keď povedal, že ide o dlhodobý cieľ. S otvorením zmlúv by totiž museli súhlasiť všetky členské krajiny EÚ.
Nie je tajomstvom, že Cameron musí vo svojej strane zohľadňovať plejádu rôznych postojov k EÚ. Pred svojím zvolením na čelo toryovcov prisľúbil vystúpenie z Európskej ľudovej strany (EĽS). V Európskom parlamente dnes fungujú konzervatívci pod krídlami nestálej skupiny spájajúcej českú ODS, poľskú Právo a Spravodlivosť a zopár ďalších, skôr marginálnych strán z Maďarska, Belgicka, Fínska a Lotyšska. V praxi to znamená menší vplyv, menší dosah na podobu a hlasovanie o kľúčovej legislatíve a v neposlednom rade neúčasť na neformálnych koordinačných stretnutiach hláv štátov EĽS (kam sa radí aj Merkelová a Sarkozy) pred európskymi summitmi. Gordon Brown napríklad na podobnom stretnutí socialistických premiérov pretlačil Catherine Ashtonovú za šéfku európskej diplomacie. Existujú indície, že toľko kritizované rozhodnutie opustiť európsky politický mainstream toryovci možno prehodnotia.
Pozoruhodné bude sledovať, ako sa prípadný toryovcami vedený kabinet postaví k Ashtonovej, ktorej niekdajší aktivizmus v otázke jadrového odzbrojenia hrá skôr na liberálnu strunu. Prominentný konzervatívec Geoffrey Van Orden sa barónky na parlamentnom vypočutí v januári opýtal, či odstúpi, ak labouristi prehrajú voľby.
Euroskeptizmus akejkoľvek vlády vo Westminsteri bude vždy narážať na mantinely reálnej politiky, ktorá ešte umožní normálnu a pre Britániu efektívnu úroveň spolupráce a dobré pracovné vzťahy v rámci Únie. Potrebu a význam týchto partnerstiev nespochybňuje ani David Cameron. Budú mať liberáli potenciál brzdiť eurofóbov z nejednoliatej Konzervatívnej strany? Ak aj áno, bude sa uplatňovať skôr za zatvorenými dverami medzistraníckych rokovaní.
Faktom však ostáva, že sa Británia bude na jeden z najväčších projektov v EÚ nasledujúceho obdobia iba prizerať. Riešenie gréckej krízy, posilňovanie ekonomického riadenia a sprísňovanie sankcií za fiškálnu nedisciplinovanosť má zachrániť eurozónu, kam vraj za Cameronovej vlády "Británia nikdy nevstúpi“.
Zuzana Gabrižová, vedúca redakcie portálu EurActiv.sk