Ak niekto rozmýšľal nad tým, kde chce nová vláda nájsť chýbajúcich 1,7 miliardy eur, ktoré potrebuje získať do budúcoročného štátneho rozpočtu, včera dostal odpoveď. A to takú, ktorá sa mnohým páčiť nebude. Treba si však uvedomiť, že Vianoce už boli, darčeky sa nakúpili na splátky a nadišiel čas platiť. Slovensko si totiž nemôže dovoliť dlhodobo dosahovať schodky na úrovni približne osem percent HDP, čo je stav, v akom nechala štátnu kasu Ficova vláda.
Za obeť úsporným opatreniam tak padne prakticky všetko, čo sa dá zahrnúť do množiny "odvodové a daňové výnimky". Viac si priplatia živnostníci, viac zamestnanci, viac konatelia firiem. Zo systémového hľadiska ide o správne rozhodnutie, keďže práve tieto výnimky vytvárali podmienky na obchádzanie daňovej a odvodovej povinnosti. A tak ako je prirodzenou tendenciou ľudí a firiem tieto medzery využívať, mala by byť prirodzená aj snaha štátu podobné diery v systéme upchávať. Bez ohľadu na to, koľko voličov to nahnevá.
Oblasťou, o ktorej sa dá polemizovať, je veľkosť splácaného účtu a položky, ktoré ho tvoria. Práve od týchto faktorov totiž závisia aj prípadné benefity, ktoré by mali prísť po tom, čo sa celý systém prečistí. Faktom je, že Slovensko si žilo nad pomery, čo potvrdzuje veľkosť rozpočtového schodku. Takže úspornými opatreniami treba najprv vykryť už existujúcu dieru. Bolo by však vhodné, aby po rozšírení základu, z ktorého sa platí daň a odvody, klesli aj ich sadzby. Tak ako to bolo napríklad pri daňovej reforme za druhej Dzurindovej vlády. Ak na to budú chýbať peniaze, bude to znamenať jediné: po Ficovi nám ostalo priveľa "darčekov". Padať by tak mali začať i veci ako znížená DPH na lieky a knihy (čo je tiež de facto "daňová výnimka"). Len na to si pravica akosi netrúfa.