Asi pred rokom som bol v Kyjeve. Nad železničnou stanicou vtedy visel cez ulicu veľký plagát s nasledujúcim heslom: Jaki -- tori -- japonská reštaurácia -- dajte si krízové menu. Na počet hrivien si nepamätám. Počas troch dní som zistil, že kurz miestnych geršlí sa mení každý deň k horšiemu. Dnes ulice Kyjeva lemujú postavy z druhého kola prezidentských volieb. Pred rokom som pre kolegu zháňal knihy s originálmi pravoslávnych textov. Na Kreščatiku, čo je hlavné námestie "stolice", som chcel v niektorom z pouličných stánkov kúpiť originály pravoslávnych textov. Na knihy som sa opýtal rusky. Babička ma poučila, že Kyjevská Rus je ukrajinský štát a Rusko s ním nič nemá. Po krátkej diskusii mi povedala, že na Slovensku by sme sa mali učiť ukrajinsky. V Kyjevsko-pečerskej lavre proti ruštine nikto nič nemal. Kúpil som knihy aj hudbu. V zmenšenej podobe je tento príbeh z Kyjeva obrazom celej krajiny. Tá je pri veľmi hrubom porovnaní rozdelená na dve časti. V západnej časti v regióne Haliča, ktorý bol súčasťou všetkých možných štátnych zoskupení, nikto nechce nič počuť o ruštine. Vo východnej časti krajiny je väčšia nadviazanosť na Ruskú federáciu. Voľby prezidenta nezmenia politickú štruktúru a pomery medzi politickými stranami v parlamente. Spory budú pokračovať.
Oveľa väčšie problémy ako s politikou bude mať budúca vláda s ekonomikou krajiny. Dlh štátu a súkromných firiem prekračuje 100 percent hrubého domáceho produktu. Tento fakt nie je problémom pre krajiny a podniky, ktoré sú schopné vyrobiť také výrobky, ktoré sa ľahko predávajú. V minulom roku podľa poľského analytického centra CASE (Centrum analiz sociálnych i ekonomicznych) ukrajinský HDP klesol o 14,8 %. Pripomeniem, že CASE je najväčším špecialistom na ekonomiky krajín bývalého sovietskeho bloku. Aj v tomto roku sa očakáva pokles o 1,8 % HDP. Treba však povedať, že stav ekonomiky krajiny sa nedostal do stavu, ktorý bol pred rokom 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz. Oproti roku 1990 dosiahla Ukrajina 74,1 percenta HDP. Aké sú dôvody poklesu? Veľmi jednoduché -- je to štruktúra národného hospodárstva, ktorá dodáva na trhy suroviny a polotovary -- uhlie, oceľ. Ide o výrobky s nízkou pridanou hodnotou. Ukrajinskí ekonómovia hodnotia posledných desať rokov ako obdobie premárnených šancí. Za toto obdobie sa menila ekonomika v prospech podielu služieb v HDP, nezmenila sa však štruktúra priemyselnej produkcie a poľnohospodárstva. Transformačná kríza posledného desaťročia úplne zastavila investovanie do poľnohospodárstva. Tento stav nie je dobrý aj preto, lebo ekonomika Ukrajiny je vo veľkej miere závislá od konjunktúry na zahraničných trhoch. O to je zraniteľnejšia. Nie nezaujímavé je aj to, že polovica ukrajinskej ekonomiky je v sivej zóne. Predpokladám, že zostavovanie rozpočtu nie je prechádzka ružovou záhradou. Na Ukrajine je súčasne veľmi vysoká miera korupcie. Fúzie a akvizície sa odohrávajú za asistencie "holohlavých akcionárov".
Vo vlaku z Kyjeva do Bratislavy mi sprievodca povedal: Dvaja bývalí vedúci komsomolských krúžkov Julia Tymošenková a Viktor Juščenko sa nedohodli. Mal pravdu. Opustili šancu radikálnych ekonomických reforiem, ktoré mohli posunúť krajinu bližšie k vyspelým ekonomikám. Namiesto toho sa zaoberali inými vecami. Jeden príklad za všetky. Koncom minulého roka prezident nariadil oslavovať ukrajinských strelcov, ktorí v rakúsko-uhorskej armáde bojovali proti Rusku.
Keby môj pradedo žil, určite by sa veľmi čudoval. Padol do zajatia na ukrajinskom fronte počas prvej svetovej vojny. V meste Odesa bol v nemocnici plnej tarakanov. To sú miestne chrobáčiky. O miestnych obyvateľoch hovoril. "Oni vstávajú, až keď im slnko zasvieti do ri..." Z tohto vyplýva jeden záver. Ukrajina bude musieť oveľa viac šetriť a pracovať, aby splatila dlhy a mohla začať normálne žiť. Je zrejmé, že Ukrajinu zmenia len reformy a dokončenie privatizácie. Držíme jej palce.
Vladimír Bačišin, ekonomický poradca