Rodiaca sa vládna koalícia sa dostáva do nepríjemnej situácie. Vyzerá to totiž tak, že bude musieť podporiť vznik nového európskeho systému, ktorý by mal slúžiť na prípadnú záchranu problémových krajín eurozóny. Situácia je nepríjemná z dvoch dôvodov: pred voľbami sa vtedy ešte opozičné strany stavali proti takejto pomoci a tá sa nepáči ani mnohým ich voličom. Tí totiž nevidia dôvod skladať sa na záchranu štátov, v ktorých je vyššia životná úroveň než u nás.
Politicky najmenej bolestným riešením pre Ivetu Radičovú a spol. by bolo, ak by celý európsky "záchranný val", ako aj pôžičku Grécku, odsúhlasila ešte Ficova vláda. Ak by to spravil, vydýchli by si, a možno by ani nahlas veľmi nereptali. Ani naoko...
Nie je preto náhodou, že predstavitelia stredopravých strán viackrát povedali, že oni na schválenie záchranného balíka nemajú mandát a konať by mal Robert Fico. Lenže ten zas nemá dôvod to svojim politickým súperom uľahčovať, a tak ich v tom nechá pekne sa vykúpať.
Otázkou je, či má nová slovenská reprezentácia v tomto smere naďalej trucovať a robiť si hanbu na medzinárodnom poli, alebo celé divadielko skrátiť, hlasovať za a dúfať, že kým prídu nové voľby, tak sa na to celé aj tak zabudne. V súčasnej situácii sa ako rozumnejšia voľba zdá práve tá druhá možnosť, keďže sme sa v otázke záchrany "darebáckych krajín" ocitli v pozícii osamelého kola v plote. Európska únia totiž ukázala, že to s jej "obranným valom" myslí vážne, a to bez ohľadu na to, že to smrdí podporou nezodpovedného správania sa vlád niektorých štátov a platením účtov za ich rozhadzovačné chúťky.
Bez ohľadu na to, že platenie cudzích dlhov môže byť v konečnom dôsledku pre eurozónu zlé riešenie, Slovensko bude musieť na túto hru pristúpiť. To hovorí politický pragmatizmus. Pre novú vládu to možno bude horká pilulka, lenže vôbec nebude jediná. Podobných bude musieť prehltnúť viacero.