Činnosť novej vlády po prvých dňoch úradovania ministrov vo svojich kreslách začína mať konkrétne kontúry. Zotrvačnosť predvolebných fráz začína pomaly nahrádzať obsah budúcich krokov v riadení štátu. Krátko po schválení programového vyhlásenia vlády sme sa dozvedeli návrhy zmien v daňovom a odvodovom systéme, práce na novom rozpočte sú v plnom prúde a pred dverami ministra financií nepochybne netrpezlivo čakajú zástupcovia obcí. Tým bolo totiž aj ústami premiérky sľúbené, že po schválení programového vyhlásenia vlády budú s nimi pokračovať rozhovory o odškodnení obcí za nenaplnené príjmy do ich pokladníc.
Predmet riešenia vyzerá na prvý pohľad veľmi jednoducho. Obce získali menej peňazí ako predpokladali, štát dieru do istej miery zapláta. Avšak rovnica je v skutočnosti zložitejšia. Sú v nej aj také premenné, ako napríklad: Koľko obce zarobili navyše oproti rozpočtovým predpokladom od spustenia fiškálnej decentralizácie, alebo do akej miery sa obce prispôsobovali prepadom príjmov na výdavkovej stránke svojich rozpočtov, alebo koľko dostali od štátu navyše doteraz ako jednorazové dotácie. Kto zarobil a zarobí na zmenách v daňovom systéme v prípade dane z príjmov fyzických osôb najviac?
Od roku 2005, teda od prvého roka fiškálnej decentralizácie do konca minulého roka získali obce zhruba o 120 miliónov eur viac ako predpokladal rozpočet verejnej správy, štát však nepožadoval kompenzáciu zo strany obcí. Prepad výnosov z dane z príjmu fyzických osôb je faktom, klesli v prípade obcí v minulom roku o 74 miliónov eur, štát im v závere roka poskytol mimoriadnu dotáciu vo výške 100 miliónov eur a v roku 2010 ďalších 33 miliónov eur. Predo dvermi boli parlamentné voľby. Výdavková stránka obecných rozpočtov vyzerá tiež zaujímavo. Napriek poklesu bežných príjmov, bežné výdavky obcí zaznamenali medziročný nárast v minulom roku o 5,4 percenta a kapitálové výdavky vzrástli o 12,4 percenta aj napriek poklesu kapitálových príjmov o 21,2 percenta. Teda minulý rok obce hospodárili tak, že získali o 94 miliónov eur menej ako uvažoval rozpočet verejnej správy. Minuli však o 127 miliónov eur viac a zadlžili sa medziročne navyše o 223 miliónov eur. Koniec koncov, pomohli zvýšiť minuloročný deficit verejných financií o 0,45 percenta HDP. Avizované zmeny v daniach z príjmov fyzických osôb budú znamenať ďalší príjem pre územné samosprávy, napríklad v roku 2012 takmer 103 miliónov eur, po započítaní dosahov novej legislatívy v odvodoch to bude zhruba na úrovni 70 miliónov eur, štátny rozpočet nezaznamená ani polovicu z tejto sumy.
Rozumné by bolo, ak by vládna exekutíva a územné samosprávy skôr ako o odškodnení za dosahy ekonomickej krízy prijali úzus, že ak štát prostredníctvom zmien zákonov alebo prijatím nových negatívne ovplyvní vývoj hospodárenia obcí a vyšších územných celkov, poskytne im plnohodnotnú dotačnú kompenzáciu. Príkladom môže byť napríklad zákon o sociálnych službách z minulého vládneho obdobia, keď jeho dosahy prevyšovali 70 miliónov eur.
Ak sa vrátime k hospodáreniu územných samospráv, nie náhodou misia Medzinárodného menového fondu v roku 2006 označila za riziko okruh verejných financií. Sprísnenie pravidiel ich hospodárenia obsahoval návrh novely príslušného zákona už pred vyše rokom, ktorý svetlo sveta uvidel, žiaľ, len v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Politická nevôľa ho zastavila. Tak ako aj programové vyhlásenie dnešnej vlády konštatuje, išlo napríklad o sprísnenie pravidiel zadlženosti územných samospráv či ukončenie procesu nútenej správy. Dnešná vláda opäť stojí pred otázkou, čo s územnými samosprávami. Nie som si istý, či sa dočkáme už v tomto roku pragmatických riešení, idú totiž komunálne voľby.
František Palko, riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky