V súčasnosti prebiehajú v spoločnosti diskusie k problému spoplatnenia externého vysokoškolského štúdia. Aj keď ide o zložitú a citlivú problematiku, najmä z hľadiska dostupnosti štúdia garantovaného ústavou Slovenskej republiky, sú názory publikované na túto otázku na počudovanie mimoriadne zjednodušované a zmätočné. Dovolím si povedať, že k tomu prispelo aj rozhodnutie vlády na jej ostatnom zasadnutí. Vláda pripravila a schválila novelu zákona o vysokých školách ako reakciu na nález Ústavného súdu. Hneď na úvod treba poznamenať, že vláda buď využila tento nález na presadenie spoplatnenia externého štúdia, aby dala zadosť svojej povesti o pravicovej vláde, alebo nepochopila nález Ústavného súdu.
Ústavný súd vo svojom náleze poukázal okrem iného na neústavnosť časti zákona o vysokých školách. V predmetnom paragrafe boli definované pravidlá poskytovania dotácie pre externé štúdium pre jednotlivé verejné vysoké školy s tým, že jednotlivé vysoké školy nad rámec týchto dotácií môžu štúdium za štátom definovaných podmienok aj spoplatniť. Tým podľa Ústavného súdu vznikajú dve kategórie študentov, čo vyvoláva diskrimináciu jednej z nich. V dôvodovej správe Ústavný súd však konštatuje, že "nie je v názorovom rozpore na zavedenie kategorizácie študentov verejných vysokých škôl z hľadiska spoplatnenia ich štúdia, čo sa týka zohľadnenia možností spoločnosti zabezpečiť vysokoškolské štúdium aj bezplatne". Ďalej Ústavný súd konštatuje, že "druhovo určená skupina študentov ako celok (t. j. aj skupina označená ako študenti externého štúdia verejnej vysokej školy) vo vzťahu k právu na vzdelanie má mať možnosť bezplatného vzdelania alebo odplatného vzdelania, nemožno ju však už podrobovať ďalšej vnútornej diferenciácii bez rizika zvýhodnenia, resp. znevýhodnenia (diskriminácie) jednej z takto vytvorených skupín študentov".
Z týchto stanovísk zreteľne vyplýva, že z hľadiska ústavy sa akceptujú obidve formy štúdia, ale verejná vysoká škola si bude musieť vybrať iba jednu z nich -- buď bezplatné štúdium pre všetkých študentov, alebo spoplatenené štúdium pre všetkých študentov. Problémom však je, že vládou schválenou novelou zákona už výber nie je možný a zákon umožňuje len jednu formu externého štúdia -- a to spoplatnenú. Takéto rozhodnutie však môže byť vo svojej podstate protiústavné, lebo ústava umožňuje výučbu bezplatného vysokoškolského štúdia podľa možnosti štátu, teda pre všetkých bez rozdielu formy štúdia.
Vláda svoje rozhodnutie zdôvodňuje ďalej tým, že odstránením protiústavného odseku 5 (paragrafu 89) zákona nemá nástroj na stanovenie dotácie na externé štúdium. To však nie je pravda, pretože odsek 2 toho istého paragrafu hovorí o možnosti poskytnutia dotácie na akreditované študijné programy. Teda všetky. Odseky 3 a 4 už definujú podmienky na tieto dotácie. Pritom samotná výška dotácie sa aj dnes určuje nariadením vlády. Ďalej podľa ďalšieho paragrafu zákona o vysokých školách sa študijný program môže uskutočňovať prezenčnou metódou, dištančnou metódou alebo kombinovanou metódou. Teda zákon neprivileguje a nerobí rozdiely medzi jednotlivými formami a metódami štúdia. Považuje ich za rovnocenné.
Nedaním možnosti výberu medzi dotovanou formou a spoplatnenou formou vláda zavádza novú formu diskriminácie -- a to externej formy štúdia. Treba veriť, že názor vlády bude v Národnej rade podstatne modifikovaný, aby rýchle a povrchné riešenia nenarobili v takej citlivej oblasti, akou je prístup k vzdelaniu, viac škôd ako prínosov.
Ján Mikolaj, bývalý minister školstva (SNS)