Z prognóz vývoja slovenskej ekonomiky vyplýva, že jej výkonnosť v tomto roku vzrastie. Prírastok tvorby reálneho HDP však bude menší ako vlani. Inštitút finančnej politiky zvýšil v marci odhad rastu tohto ukazovateľa z 1,1 na 2,3 percenta. NBS znížila svoj odhad z 2,3 na 2,1. Prognóza EECF udáva, že reálny HDP vzrastie o 1,1 percenta.
Nevyhnutným predpokladom na zvýšenie výkonnosti hospodárstva je rast agregátneho dopytu. V minulom roku sa jeho objem zvýšil o 4,2 percenta, vďaka čomu sa výkonnosť ekonomiky v konečnom dôsledku zvýšila o 3,3 percenta. Agregátny dopyt však vzrástol len zásluhou rastu vonkajšieho dopytu, teda rastu objemu celkového vývozu (o 10,8 percenta), pretože domáci dopyt klesol (o 1,5 percenta). Vonkajší dopyt v roku 2011 bol oproti jeho predkrízovej úrovni z roku 2008 vyšší o 8,5 percenta.
Z údajov o vývoji produkcie priemyslu a vývozu tovarov z januára vyplýva, že rast vonkajšieho dopytu pokračuje. Je však miernejší, a preto možno očakávať, že prírastok objemu celkového vývozu bude menší ako vlani. Nasvedčuje tomu aj relatívne nízky medziročný prírastok nových objednávok pre priemysel zo zahraničia v januári. Keďže výraznejšie oživenie domáceho dopytu ako celku nie je ani v tomto roku veľmi pravdepodobné, agregátny dopyt síce vzrastie, ale jeho medziročný prírastok bude s veľkou pravdepodobnosťou tiež menší ako v minulom roku.
Domáci dopyt ešte predkrízovú úroveň z roku 2008 nedosiahol. Napriek možnému oživeniu ju takmer určite nedosiahne ani v tomto roku. Rast domáceho dopytu by totiž musel byť výrazne vyšší ako jeho dlhodobý priemer z obdobia 1998 až 2011, ktorý predstavuje 2,8 percenta. To je veľmi optimistický predpoklad, pretože zdrojom jeho rastu zrejme bude – podobne ako v minulom roku – len investičný dopyt, zatiaľ čo spotrebiteľský dopyt zostane pravdepodobne v útlme a konečná spotreba verejnej správy zaznamená – vplyvom konsolidácie verejných financií – aj v tomto roku pokles. Preto možno očakávať, že ak domáci dopyt vzrastie, jeho prírastok bude len veľmi mierny.
Predpoveď výkonnosti hospodárstva si popri odhade domáceho dopytu vyžaduje odhadnúť tiež vplyv čistého vývozu, čo je rozdiel medzi vývozom a dovozom tovarov a služieb v stálych cenách. V minulom roku jeho objem dosiahol vyše 5,5 miliardy eur, čo je oproti roku 2010 viac ako dvojnásobok. Rozhodujúcou mierou k tomu prispela obchodná bilancia, ktorá dosiahla prebytok asi 2,5 miliardy eur, resp. 3,6 percenta HDP v bežných cenách. Sklonom k prebytku sa obchodná bilancia vyznačuje od roku 2009 a jeho veľkosť má tendenciu narastať.
Čistý vývoz môže reálny HDP zvýšiť, znížiť, alebo nezmeniť. Čo nastane, bude závisieť nielen od vývoja vonkajšieho a domáceho dopytu, ale aj od vývoja cien vývozu a dovozu. Ceny vývozu stúpli vlani o štyri percentá, ceny dovozu o 5,3 percenta, pričom dynamika ich medziročného rastu sa spomaľovala. Vzhľadom na očakávané spomalenie až stagnáciu ekonomického rastu v eurozóne, možno predpokladať, že tendencia spomaľovania rastu bude pokračovať. Hlavné riziko pre toto očakávanie predstavujú vysoké ceny ropy na svetových trhoch, od ktorých závisia ceny dovozu.
Ako najmenej pravdepodobná sa javí prvá alternatíva, že čistý vývoz prispeje k rastu reálneho HDP. Prebytok obchodnej bilancie by musel prekonať vlaňajšie maximum, čo sa zdá príliš optimistické.
Ako realistickejšie sa ukazujú alternatívy, že čistý vývoz bude mať na vývoj reálneho HDP neutrálny vplyv, alebo bude pôsobiť proti jeho rastu. Ide o rozdielne možnosti, každá z nich však znamená, že rast výkonnosti ekonomiky možno očakávať len vtedy, ak bude rásť domáci dopyt. Oživenie domáceho dopytu ako celku je možné, ale vôbec nie isté. To sú teda hlavné súvislosti, ktoré by mali pri odhade rastu reálneho HDP v tomto roku nabádať na zdržanlivosť. Hoci sú všetky možnosti otvorené, INFOSTAT v súčasnosti uvažuje s miernym rastom výkonnosti slovenskej ekonomiky, a to o jedno až 1,5 percenta oproti roku 2011.
Ján Haluška, vedúci Úseku sociálno-ekonomických analýz a prognóz, Infostat