Nočnému summitu eurozóny možno vyčítať všeličo. No jednoznačne politikom nemožno uprieť snahu, vytrvalosť a schopnosť presvedčiť „protivníka“ za každú cenu. To sa najviac prejavilo pri rokovacom maratóne so zástupcami veriteľských bánk, ktorým sa do polovičného odpisu dlhu Grécka vôbec nechcelo. To, že nakoniec k dohode došlo, je výsledkom obavy z toho, že by odpisy mohli byť podstatne vyššie – Medzinárodný menový fond chcel odpísať až tri štvrtiny dlhu.
Čo je kruté pre banky však nemusí vyriešiť grécku tragédiu. Polovica odpisov nie je polovica dlhu – na pôžičky od MMF a ECB sa odpísanie dlhu nevzťahuje, reálne sa tak Grécku uľaví dlh vo výške necelých tridsiatich percent. Pre banky to, naopak, znamená diétnu kúru. Okrem toho, že sa musia vyrovnať s polovičným dlhom na grécke cenné papiere, budú musieť posilniť kapitál až na deväť percent.
Nočnou novinkou summitu je aj dohoda o možnosti využiť peniaze z eurovalu ako páku, hlavne pri garanciách za španielske a talianske dlhopisy. Výsledkom je tak teoretické zvýšenie fondu až na štvornásobok jeho kapacity (a všetci budú dúfať, že k realizácii garancií v plnej výške nikdy nedôjde).
Summit uplynulej noci bol možno úspešnejší, ako naznačovali opatrné vyhlásenia pred jeho začiatkom. Aj trhy, aspoň podľa okamžitých reakcií, prijali výsledky priaznivo. Lenže vyrieši tretinový odpis gréckeho dlhu dlhodobé problémy tejto krajiny s výkonom ekonomiky? Prinesie sprísnenie pravidiel pre banky upokojenie trhov a návrat k menej rizikovému správaniu sa manažmentov? Dokedy sa dá pákou nafukovať euroval, a bude mať vo výsledku nejakú trhovú relevantnosť? Summit bol možno dobrý začiatok (aj s prihliadnutím na veľa jeho prešľapujúcich predchodcov), aké však budú ďalšie kroky?
Julie Hrstková
Hospodářské noviny