Conquistadori – predkovia dnešných Španielov – dobývali cudzie krajiny a stáročia kolonizovali kontinenty. Dnes je to presne naopak. Bývalí hrdí dobyvatelia prosia eurozónu o pomoc, nechajú si „zachraňovať“ banky a počúvajú diktát, ako majú šetriť. Voľakedajší bratia Španielov v zbrani – Portugalci – takúto procedúru absolvovali. Pred viac ako rokom museli požiadať o pomoc z eurovalu. Bolo to v čase, keď sa výnosy ich desaťročných štátnych dlhopisov pohybovali okolo sedem percent. Tam sú dnes v prípade Španielska.
Španieli neplnia Bruselom/Berlínom plánované znižovanie deficitu. Za ročný odklad ohlasujú škrty: zvýšenie DPH, zníženie príspevkov v nezamestnanosti a platov štátnych zamestnancov. Najhoršie na tom je, že to môže spustiť špirálu poklesu známu z Grécka. Ak Gréci prestali falšovať štatistiky, potom sú ich dôležité čísla varujúce. Minulý rok poklesol ich HDP o sedem percent. Tento rok mal klesnúť len o 4,7 percenta, no nové odhady zostávajú na nepríjemnej sedmičke. Nezamestnanosť za rok vzrástla zo 17 na 22 percent. Podobné trendy vidno aj v Portugalsku. Pomoc čerpá rok a za ten čas nezamestnanosť stúpla o tri percentuálne body, recesia sa prehĺbila. Nehovoriac o sociálnom vrení.
Španielske banky budú musieť odpísať časť dlhov a Španielsko prijať nový bankový zákon. Ten bude ochraňovať veľké banky a fondy držiace dlhopisy a hodí cez palubu majiteľov podriadeného dlhu. Inak povedané, to, čo si pri gréckom „haircute“ dlhopisov odniesli všetci súkromní investori, tu si to odskáču najmä drobní vkladatelia. Obraz dokresľuje aj zvýšený dohľad eurozóny nad španielskymi bankami. Španieli dnes zažívajú zlomok toho, ako sa cítili národy, ktoré voľakedy kolonizovali.