Programový nástroj znižovania administratívnej záťaže podnikateľov je jednou z kľúčových úloh štátu v oblasti zlepšovania podmienok na podnikanie na Slovensku. Aby však táto veta neostala iba frázou z rôznych programových dokumentov, je potrebné si uvedomiť niekoľko faktov.
Priemerné úmiestnenie
Prvým je paradoxne otázka, či chceme počuť pravdu, ktorou je to, že indikatívny rebríček Svetovej banky, ktorý komplexne vyhodnocuje podmienky na podnikanie v 133 krajinách, zaraďuje Slovensko na 46. miesto. To síce nie je zlá pozícia, na druhej strane však ani taká, ktorá by nemala neustále vyvolávať spoločenskú diskusiu o potrebe zlepšovania podmienok na podnikanie. Druhým faktom je to, že táto problematika na Slovensku spája nielen pomerne diverzifikovanú štruktúru zástupcov podnikateľov, ale aj široké politické spektrum, jednotlivé rezorty a takisto spája aj zamestnávateľov so zástupcami zamestnancov.
Po mojom nástupe na ministerstvo hospodárstva som preto verejne prisľúbil, že otázka zlepšovania podmienok na podnikanie bude jednou z absolútnych priorít ministerstva. Tento sľub som splnil a už v septembri 2012 som na ministerstve vyčlenil na túto úlohu potrebné administratívne kapacity a požiadal Republikovú úniu zamestnávateľov, Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, Klub 500, Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru, Podnikateľskú alianciu Slovenska a zástupcov živnostníkov o delegovanie odborníkov jednotlivých zväzov do platformy, ktorá na ministerstve pravidelne zasadá a ktorá má navrhnúť opatrenia na odstraňovania podnikateľskej záťaže v slovenskej legislatíve. Výsledkom tohto snaženia je komplexný návrh revízie legislatívy v pôsobnosti ministerstva hospodárstva a taktiež 41 navrhovaných opatrení, ktoré by mali zlepšiť podnikateľské prostredie prostredníctvom úpravy legislatívy v iných rezortoch.
Veľa názorov
To, že pripomienkové konanie k návrhom podnikateľských zväzov nebude z hľadiska hľadania konsenzu jednoduché, som na základe mojich skúseností z podnikateľského prostredia vedel. Na druhej strane, ústretové postoje napríklad ministra vnútra a ministra spravodlivosti už po prvých rokovaniach ukázali, že vláda si ako celok uvedomuje potrebu skvalitňovaním služieb štátu kompenzovať vyššie daňovo odvodové zaťaženie, ktorým preniesla spoločenskú spoluzodpovednosť za dodržanie rozpočtových limitov na podnikateľov.
Návrh jednotlivých opatrení je tak významný z niekoľkých aspektov.
Prvým je ten, že ukazuje, čo v tomto období trápi podnikateľov najviac – vyššia vymožiteľnosť práva, správne poplatky za služby štátu, potreba zrýchlenia registrácie obchodných spoločností a duplicitné alebo niekedy až triplicitné odovzdávanie tých istých dokladov na úrady verejnej správy. Preto tvrdím, že podstatou veci nie je definitívny počet opatrení, ktoré vláda schváli, ale to, že opatrenia ukazujú hlavný smer, ktorým sa musíme uberať. Druhým aspektom je to, že aj napriek diskusiám v pripomienkovom konaní rezorty na seba prebrali konštruktívnu úlohu spolutvorby návrhov na zlepšovanie podnikateľského prostredia. Nuž a v tomto rade posledným je konceptuálny rámec normotvorby na Slovensku, ktorá musí v budúcnosti na každom jednom rezorte upriamiť pozornosť najmä na prostredie, ktoré je najvýznamnejším tvorcom štátneho rozpočtu – to podnikateľské.
Hľadanie prieniku
V závere teda nemožno nezopakovať to najpodstatnejšie, a teda to, že cieľom predložených opatrení je cesta, ktorá v efektívnom dialógu so všetkými rezortmi a zástupcami podnikateľských organizácií preklenie názorový prienik v jednotlivých špecifických oblastiach, ktorých naplnenie prispeje k dosiahnutiu spoločného cieľa, ktorým je zlepšenie prostredia na podnikanie na Slovensku.
Kto je Tomáš Malatinský
Vyštudoval geodéziu a kartografiu na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave. Začínal ako projektant a geodet v Stavoprojekte Bratislava. V Elektrovode Bratislava sa prepracoval zo stavbyvedúceho na vedúceho útvarov obchodu a vyššieho dodávateľa. Neskôr pôsobil na manažérskych postoch v popredných energetických firmách. Bol prezidentom Zväzu zamestnávateľov energetiky a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Od roku 2012 je ministrom hospodárstva.