Gréckemu bankrotu sa podarilo na pár rokov predísť. Eurozóna tak má priestor na obnovu. Únik menovej únie z krízy závisí skôr od tempa rozvoja v Spojených štátoch a Číne, a nie od zmesi politík v Európe, ktorá uprednostňuje šetrenie pred rastom.
Prinajlepšom Írsko a Portugalsko môžu, hoci oslabené, v tomto roku ukončiť záchranné programy a získať prístup na kapitálové trhy. Môžu tak ukázať, že aj prísne rozpočtové úpravy dokážu fungovať.
Otázniky sú však nad oboma krajinami. Grécku to bude trvať o niečo dlhšie. Aj s ďalším odpisom dlhov. Zachmúrené predpovede od OECD a nezávislých ekonómov naznačujú, že 17-členná eurozóna môže po celý budúci rok zostať v recesii, nezamestnanosť sa bude zvyšovať, pričom sa budú potláčať snahy znížiť verejný schodok a dlhové záplavy.
Politické riziko sa zvýši: možné sú sociálne nepokoje proti šetriacim politikám v Grécku, Španielsku aj Portugalsku, neurčitý výsledok volieb v Taliansku a zamestnanecké protesty proti miernym štrukturálnym reformám vo Francúzsku.
Dohoda Európskej únie a Medzinárodného menového fondu o zachovaní Grécka v eurozóne pomocou znižovania dlhov a náznaky, že príde aj k dlhovej úľave zo strany oficiálnych investorov, odstránili najväčšie riziko finančného šoku, ktorý by mohol opätovne rozšíriť trhovú paniku a poslať euro na pohotovostné oddelenie.
Úľava po gréckej dohode podporená sľubmi Európskej centrálnej banky urobiť všetko na záchranu eura, pomohli Taliansku predať desaťročné štátne dlhopisy s najnižším výnosom za takmer dva roky.
Francúzsky minister financií Pierre Moscovici to nazval „bodom zvratu pre eurozónu, keďže sa podarilo obnoviť stabilitu a dôveru. Osud Grécka už nebude problémom dňa“.
Eurokomisár pre vnútorný trh Michel Barnier použil futbalovú terminológiu. Podľa neho vrchol krízy je za nami a „teraz sme na začiatku druhého polčasu“. Niektorí analytici majú viac pochybností. Mujtaba Rahman z Euroázijskej skupiny povedal, že grécka náprava „udržiava šou na turné a nemení pravidlá hry“.
Kampaň pred nemeckými septembrovými všeobecnými voľbami znamená, že napríklad odpis dlhu alebo spoločné záruky budú musieť počkať minimálne do konca roka.
Odpor verejnosti voči „transferovej únii“ v najväčšom platcovi, ktorým je Nemecko, zostáva vysoký. Zatiaľ sa neobjavila žiadna euroskeptická strana, ktorá by sa viezla na tejto vlne a nasledujúca berlínska vláda, či už pravdepodobná stredopravá a stredoľavá „veľká koalícia“ alebo iná permutácia, môže byť týmto riešeniam otvorenejšia.
Európska komisia predstavila ambiciózne návrhy na bližšiu hospodársku, rozpočtovú a bankovú úniu, vrátane spoločného fondu eurozóny, ktorý by financoval štrukturálne reformy, avšak veľké zmeny sa udejú až po nemeckých voľbách.
Medzitým sa čaká iba mierny pokrok pri tvorbe jednotného európskeho bankového dohľadu, ktorý bude prvým krokom k bankovej únii eurozóny. Bude však bez spoločného ručenia za vklady, ktoré malo zabrániť odlevu kapitálu a panickému výber vkladov. Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová povedala, že svižné zavedenie bankovej únie s dohľadom nad všetkými bankami eurozóny je vrcholnou prioritou.
Mnoho euroúradníkov a analytikov očakáva, že Španielsko, ktoré sa doteraz vyhýbalo finančnej záchrane, bude tak musieť urobiť na začiatku budúceho roka. Na kapitálových trhoch bude totiž musieť získať 230 miliárd eur.
Vzdialenejšie, avšak diskutovanejšie riziko je možnosť, že finančné trhy sa obrátia proti francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandovi, keďže reforma pracovného trhu a sociálnej oblasti ich sklame alebo sa stretne s militantným odporom ulice. Náklady na požičiavane Francúzska sa pohybujú okolo historického dna aj napriek strate ratingu AAA.
Najpesimistickejší sú ekonómovia banky Citi. Tí čakajú pokračujúcu recesiu v eurozóne aj v roku 2014, finančnú podvyživenosť a o niekoľko rokov grécky odchod a sériu reštrukturalizáciu vládnych dlhov.