Slovenská vláda je prvou v eurozóne, ktorá padla vinou odmietania záchrany zadlžených ekonomík. Po hodinách debát v parlamente o schválení nových právomocí európskeho stabilizačného mechanizmu koaličný kabinet Radičovej padol. Slovensko je poslednou zo 17 krajín eurozóny, ktorá má schváliť záchranný fond.
Politická dráma v Bratislave nedokáže nadlho narušiť rozšírenie fondu EFSF, avšak zvýrazňuje, akou znepokojujúcou sa stala politická debata v niektorých veriteľských krajinách eurozóny.
Schôdza parlamentu bude trvať a pravdepodobne sa druhé hlasovanie uskutoční koncom tohto týždňa. Tri zo štyroch strán koalície by podporili euroval spolu s ľavicovou opozičnou stranou Smer, ktorú vedie Robert Fico.
Predstavitelia Európskej únie v Bruseli sledujú slovenskú drámu s pocitom nevoľnosti. Počas svojho utrpenia vyjadrili vieru, že sa zmeny konečne podpíšu, hoci proces sa ukázal nechutnejší, ako sa čakalo.
Hoci Slovensko, ktoré sa k euru pripojilo v roku 2009, sa dlho považovalo za modelového euro-študenta, krajina nemá dostatočnú vážnosť na to, aby preplietala zásadné problémy únie s domácimi politickými hádkami.
Slovenskú krízu sputil Richard Sulík, tvrdošijný líder SaS, ktorý trval na tom, že navŕšenie fondu EFSF a povolenie rekapitalizovať z neho banky a kupovať štátne dlhopisy bude neúčelné, keďže Grécko už zbankrotovalo a bude to pre Slovensko nákladné.
Sulík odolal naliehaniu Radičovej a ďalších predstaviteľov, ktorí podčiarkovali, že ide o kredibilitu Slovenska ako zodpovedného člena eurozóny.
Portugalsko a Írsko našli na Slovensku – druhom najchudobnejšom štáte eurozóny – sympatie, súcit s Gréckom je malý, pričom ho Slováci pokladajú za príčinu svojich problémov.