Minulý týždeň Barack Obama položil ruku na Bibliu, odprisahal, a potom republikánom ukázal prostredník. Tí o dva dni ustúpili od hrozieb, že budú držať dlhový strop ako rukojemníka. Dav prezidentových stúpencov však chválil deň pred večerom. Republikáni ešte nevzdali rozpočtový poker. Ich novou taktikou je naťahovanie hry.
Pre Obamu je lepšie čakať na vojnu o rozpočtové skresávanie, ako na hrozbu zlyhania štátneho dlhu. Ekonomické náklady na akúkoľvek dohodu -- alebo sériu malých dohôd, ktoré sa objavia v nasledujúcich mesiacoch, však nebudú zanedbateľné.
Najnaliehavejšie sú vyhliadky hospodárskeho rastu na rok 2013. Obamov ekonomický poradca Lawrence Summers aj môj kolega Martin Wolf ukázali, že chudokrvná americká obnova dnes nepotrebuje striedmosť. Rozpočtová kríza je politická. Ak niekto o tom pochybuje, nech sa pozrie na dlhopisový trh, ktorý stále platí ministerstvu financií.
Dohoda z minulého mesiaca zabránila, aby fiškálny útes spôsobil rozpočtovú kontrakciu asi 1,5 percentuálneho bodu HDP. Väčšia časť z toho poklesu by vyplývala z rozhodnutia ukončiť daňové prázdniny pre dane z miezd. Nech sa už v marci pri ďalšom fiškálnom útese stane čokoľvek -- či už pôjde o rozpočtové zablokovanie 110 miliárd dolárov alebo o dohodu o znížení výdavkov a zvýšení príjmov o podobnú sumu -- určite to uberie z vyhliadok na ekonomický rast. V čase, keď by sa USA mali snažiť dobehnúť rast z roku 2007, Washington importuje európske šetrenie.
Po druhé, ako sme videli pri vypršaní daňových úľav, kvalita úspor vyzerá zle. Obsahuje relatívne bezbolestné škrty, ktoré neovplyvnia budúci rast. A existujú aj hlúpe škrty, ktoré ho ovplyvnia. V tomto smere môžeme rovnako obviňovať demokratov ako republikánov. V roku 2011 Obama súhlasil s orezaním domácich výdavkov za 1,5 bilióna dolárov počas desiatich rokov. Niektorí demokrati jasne ukázali, že radšej na budúci mesiac spustia zablokovanie, ktoré spôsobí domáce škrty vo výške 600 miliárd dolárov, akoby súhlasili so znižovaním programu nárokovateľných dávok -- najmä zdravotného a sociálneho poistenia. Naozaj nie je dôvod tieto schémy okresávať. Kríza dávok začne hrýzť v polovici budúceho desaťročia.
Medzitým bude potrebné šetrenie v časti rozpočtu nazývanej voliteľné nearmádne výdavky. Na federálnych výdavkoch sa podieľajú 19 percentami. Sú najdôležitejšie pre konkurencieschopnosť USA. Týkajú sa infraštruktúry, výskumu a vývoja, vzdelania a školenia zamestnancov.
Bohužiaľ, je to jediná oblasť, na ktorej sa demokrati a republikáni doteraz zhodli. Väčšina republikánov bude skôr ochraňovať obranu, ktorá sa na výdavkoch podieľa pätinou. Väčšina demokratov bude za dávky, ktoré zhltnú viac ako polovicu (zvyšok sú splátky úroku). Domáce výdavky smerujú k povojnovému dnu 2,7 percenta HDP (z priemeru 3,9). Pravdepodobne budú ďalej klesať.
Po tretie, zo zdĺhavých rozpočtových bitiek vznikajú alternatívne náklady. Obama hovoril, čo chce v druhom období dosiahnuť. Išlo takmer výlučne o domáce záležitosti -- nespomenul žiadnu zahraničnú krajinu. Možno najzapálenejšia časť prejavu bola o boji s globálnym otepľovaním. Asi je dôležitejšia ako imigračná reforma a kontrola zbraní.
Čím dlhšie bude rozpočtová vojna trvať, tým menej priestoru bude mať Obama na presadenie týchto cieľov.
Rozpočtový kalendár čaká na máj, keď vyprší dlhový strop. Potýčky sa vtedy neskončia. Šéf Snemovne reprezentantov John Boehner Obamu obvinil, že sa "snaží zničiť Republikánsku stranu". V skutočnosti túto prácu robia oni sami. Zákonodarcovia si Boehnerove tvrdenie osvojili a v Obamovi vidia najstraníckejšieho prezidenta dnešných čias. Nezáleží na tom, či ich úsudok je správny, ale to, že mu veria.
Boehner povedal, že je "pripravený na boj" s Obamom. Za bojisko si vyberá rozpočet. Má k dispozícii veľa zbraní. Od zablokovania na začiatku marca po možné prerušenie činnosti vlády na jeho konci.
Edward Luce