Som bankár, no politiku, samozrejme, sledujem, keďže ovplyvňuje našich klientov aj naše podnikanie. Mám výhodu, že som Čech a polovicu svojej profesionálnej kariéry som prežil v zahraničí. Po skúsenostiach z Prahy, Viedne a Kyjeva som už odbremenený od lokálneho sentimentu, mám možnosť porovnávať a vždy ma zaujíma výsledok. Z tohto hľadiska sú situácia na Slovensku a fungovanie vlády štandardné, so svojimi plusmi aj mínusmi. Prvý rok priniesol stabilizáciu ekonomiky, ale aj viacero otáznikov. Bohužiaľ, v poslednom čase s obavami pozorujem, s čím novým nás politici „prekvapia“ a čo nedomyslia, či už na úrovni Európskej únie, alebo na Slovensku.
Vláda si podľa mňa správne určila ako prvú prioritu stabilizovať verejné financie a predstavila (po istých peripetiách) pomerne razantný spôsob znižovania deficitu. Určite by sa dalo diskutovať o vhodnejšom mixe opatrení, rovnako by sme mohli polemizovať o tom, že vláda mohla šetriť už od roku 2010. V každom prípade je však kľúčové, že deficit sa dôveryhodným spôsobom znižuje. To je v súčasnom vypätom prostredí v Európe pozitívny signál aj pre investorov a prejavuje sa to v cenách slovenských dlhopisov.
V ďalších témach však vidíme, že vláda niekedy nevie celkom presne, čo chce urobiť. Jasne a zrozumiteľne deklaruje, že chce bojovať proti korupcii a riešiť vážne problémy v súdnictve a prokuratúre, čo je veľmi dôležité aj z hľadiska zlepšovania podnikateľského prostredia. No boj proti korupcii je zatiaľ viac vidieť v rétorike ako v reálnych výsledkoch. Chápem, že je to proces, ktorý sa nedá zvrátiť za krátke obdobie, no razantnejšie kroky a odhalenie konkrétnych prípadov by dodali vláde na dôveryhodnosti a potvrdili by, že to s bojom proti korupcii myslí vážne. To, čo podľa mňa vláda nezvláda, je komunikácia. Je to jeden z jej najväčších problémov, rovnako ako s bankami, tak aj medzi sebou kľúčoví ľudia komunikujú viac cez médiá. Zdá sa mi, že často je dôležitejšia forma prezentácie navonok pred voličmi, než snaha o konsenzus a hľadanie správneho riešenia. Ocenil by som aj viac odvahy. Odvahy na zavádzanie dôležitých, no nepopulárnych reforiem. Tieto opatrenia zákonite vedú k strate popularity, no s tým musí vláda počítať. Prílišná opatrnosť a snaha udržať si za každú cenu priazeň voličov idú na úkor razancie vládnych opatrení. Výsledkom sú nedotiahnuté veci a nedôvera ľudí.
A čo vláda a banky? Tu máme za sebou povinnú jazdu v podobe zrušenia nešťastného základného bankového produktu, teda tzv. „univerzálneho balíčka“, ktorý bol od začiatku zbytočný. Zrušiť niečo, čo si kúpilo päť klientov, bol rozumný krok, ktorý oceňujem, aj keď sa dal urobiť o čosi skôr. Tento príklad zároveň ukazuje, čo sa stane, keď sa politici snažia robiť biznis prostredníctvom vládnych nariadení. Banky zbytočne vynaložili nemalé investície na niečo, čo neprinieslo efekt klientom ani bankám. Tieto peniaze sme mohli využiť oveľa lepšie.
Tým najzásadnejším negatívom pre finančný sektor bolo zavedenie bankovej dane, ktoré vláda urobila bez diskusie s bankami a dokonca proti odporúčaniam centrálnej banky. Zavedenie špeciálnej dane v krajine, ktorá sa hrdí jedným z najstabilnejších bankových systémov v Európe, pričom banky nepotrebovali v kríze od štátu žiadnu pomoc, je úplne nelogické. Najmä v kontexte zvýšených požiadaviek na kapitálovú primeranosť a priaznivého vplyvu stabilného bankového sektora na ekonomiku. Toto opatrenie je predčasné, zbytočné a poškodí celý bankový sektor. Zároveň však negatívne ovplyvní objem poskytnutých úverov domácnostiam a firmám. Menej úverov, ktoré poskytnú banky, bude mať vážne dôsledky pre celú ekonomiku.
Pri zavádzaní bankovej dane prešlo ministerstvo financií až „Kafkovskou Premenou“. Najskôr tvrdilo, že daň nezavedie, neskôr, že až neskôr, spolu s celou Európskou úniou, a nakoniec sme sa dostali k tomu, že deficit štátneho rozpočtu zlepší akékoľvek opatrenie na príjmovej strane. Zavedenia bankovej dane však prinesie aj zneistenie investorov, ktorí sa budú pýtať, kto bude ďalší. Nehovoriac o pošramotenom imidži a dôveryhodnosti vlády. Nielen príklad z Maďarska ukazuje, že dôvera investorov je krehká vec.
Jozef Síkela
generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne