Ak teplomer ukazuje mínus 10, stačí naň nadýchať, aby teplota poskočila aspoň o päť stupňov, a hneď sa budeme cítiť lepšie. Hoci je to vtip, niečo podobné navrhuje eurokomisár Michel Barnier v boji proti neobmedzenej moci ratingových spoločností. Chce im totiž za určitých podmienok zakázať hodnotiť ohrozené krajiny. Čiže, aby sme sa vrátili k úvodnému vtipu: o krajinách v problémoch bude ticho a budeme sa tváriť, ako nám je dobre.
Takéto ponímanie „informovanosti“ však naráža na odpor aj v rámci únie, keďže popiera slobodu prejavu a práva na informácie. Na druhej strane sa môže zdať príkaz mlčanlivosti ako zbytočný, keďže zákaz hodnotenia krajiny bude automaticky poukazovať na jej nedôveryhodnosť. Zároveň chýbajúce hodnotenie by sťažilo orientáciu investorov či už do dlhu alebo tých, čo by chceli priniesť alebo odniesť z krajiny kapitál.
Zo sily ratingoviek majú „vietor“ najmä Francúzi (Barnier je bývalý francúzsky minister zahraničných vecí), ktorým najnovšie hrozí strata hodnotenia AAA. Barnier tiež chce, aby bolo na trhu viac agentúr a aby ich napríklad investori pri posudzovaní krajín a firiem obmieňali. To by bolo ďalšie bezzubé opatrenie. Ak sa totiž krajina hodnotí na základe pevných štatistických faktov, doplnených o odhady a projekcie, je jedno, či ju posudzujú tri alebo desať agentúr. Všetky by sa mali dopracovať k rovnakému výsledku.
A nakoniec prichádza otázka priechodnosti. Už teraz je proti návrhu opozícia. Ak by aj nebola, celý proces sa musí schváliť v komisii, Európskom parlamente a v národných parlamentoch. A tak sa zdá, že pred agentúrami niet úniku. Aspoň na pár desiatok rokov.