Ak hľadáte dlhopis s najvyšším výnosom na svete, nehľadajte ho v Afrike, Ázii alebo Južnej Amerike. Zamierte na juh Európy do Grécka, kde sa dnes ročný štátny dlhopis predáva s viac ako stopercentným úrokom. Požičiavať si za takto nevýhodných podmienok by bola samozrejme samovražda, a preto Grécko už rok a pol prežíva vďaka pôžičkám Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. Aj týmto veriteľom však v poslednom čase začína dochádzať trpezlivosť. Platí to predovšetkým o Nemecku, ktoré čoraz viac pripomína bájneho Atlasa. Obra z gréckej mytológie, ktorý musí za svoju vzburu proti bohom navyše držať za trest nebeskú klenbu. Medzi Atlasom a Nemeckom však existuje jeden dôležitý rozdiel. Nemecko nie je zakliate a ťažobu eurozóny na svojich bedrách rozhodne navždy neponesie.
Nemecko sa zmenilo
Dôvody, prečo by mohlo Nemecko na svoju úlohu piliera eurozóny rezignovať, môžeme hľadať práve v Grécku. Tomu sa nedarí plniť úsporné opatrenia, čím ďalej prehlbuje frustráciu nemeckých politikov, ktorí si uvedomujú, že sa ani po dvoch rokoch Európa nepohla z miesta a že jediné, čo sa zmenilo, je vierohodnosť Nemecka ako dlžníka. Tá je dnes, podľa ceny zaistenie proti riziku bankrotu (CDS), najnižšia od vzniku eurozóny, a to i napriek stále veľmi nízkym úrokovým sadzbám, ktoré Nemecko platí za svoj dlh. Kedysi zakázaná téma vystúpenia Grécka z eurozóny je tak dnes bežným predmetom diskusie aj na tých najvyšších miestach. Čo presne vystúpenie Grécka z eurozóny znamená, si zatiaľ žiadny z politikov svojim voličom neodvažuje povedať.
Bankrot je hrozba
Hoci doteraz nikto nevie, ako by koniec Grécka v eurozóne vyzeral, jedno je už dlho isté. Škody budú obrovské. Prechod Grécka od eura k drachme by bol sprevádzaný jej okamžitou devalváciou, ktorá by sa mohla pohybovať v rozmedzí 50 – 70 percent. Ak zostanú grécke dlhy splatné v eurách, ich splatenie v plnej výške je prakticky nemožné. Ak budú prevedené na drachmu, pôjde o okamžitý bankrot. Do obrovských problémov sa takmer ihneď dostanú európskej banky, ktoré bez pomoci neprežijú. Náklady preto ponesú buď drobní sporitelia, ktorí prídu o svoje úspory, alebo daňoví poplatníci, ktorí budú financovať ďalšie kolo rekapitalizácie postihnutých bánk. No v každom prípade budú platiť občania jednotlivých štátov, na ktorých ťarchu bude vystavené finálne vyúčtovanie za politický experiment, ktorý namiesto zjednotenia začína
Európu opäť rozdeľovať.
Ak si uvedomíme túto skutočnosť, vkrádajú sa do mysle dve otázky. Tá prvá je, či by nebolo menej spoločensky nákladné, keby bolo Grécko zbankrotovalo už v roku 2010. Odpoveď na ňu je jednoduchá – určite bolo. Rovnako ako sa neoplatí vybíjať klin klinom, neoplatí sa riešiť problémy nesolventného štátu zvýšením jeho dlhu až k 160 percent HDP, kam by malo siahať v roku 2013.
Už je neskoro
Druhá otázka znie, prečo sa vystúpenie Grécka z eurozóny a následný bankrot neustále odkladá? Tu narážame na známy paradox, a to, že záujmy politikov sú z podstaty ich motivácie často v priamom rozpore so záujmami ich voličov. Tendencia k preferencii krátkodobých riešení pred dlhodobými je u politikov oveľa vyššia, pretože ich rokovania musia niesť viditeľné výsledky takmer okamžite, najneskôr však do konca volebného obdobia.
Práve to je hlavný dôvod, prečo Nemecko zatiaľ drží na svojich pleciach ťarchu eurozóny aj napriek tomu, že tým výrazne podkopáva svoju vlastnú dôveryhodnosť a celý problém ako snehovú guľu valí pred sebou. Nie je totiž vôbec ľahké voličom vysvetliť, prečo sa aj tri roky po finančnej kríze ekonomika znovu potáca nad hlbokou recesiou, zatiaľ čo prudko rastie verejný dlh v dôsledku opätovnej sanácie bankového sektora.
Na vystúpenie Grécka z eurozóny bolo už včera neskoro. Dnes sme možno už dávno za bodom, keď jeho bankrot existenčne ohrozuje celý projekt jednotnej európskej meny. Ak si bude Európa aj naďalej klamať do očí a hľadať „bezbolestná riešenie“, za čas, ktorý takto nakúpi, raz draho zaplatí. Možno tak skutočne začína dozrievať čas uvedomiť si, že bankrot je tiež riešenie. Riešenie najrýchlejšie, najefektívnejšie a hlavne najviac spravodlivé.
Kto je Jaroslav Brychta
Analytik. Vyštudoval hospodársku politiku na Sliezskej univerzite v Opave. Od roku 2009 pracuje v spoločnosti X-Trade Brokers, kde sa špecializuje najmä na devízový trh.