Americké voľby potvrdili stopercentnú kontinuitu charakteru moci: Znovuzvolený prezident (hoci tesnou väčšinou), Kongres znovu s väčšinou republikánov v snemovni a dominancia demokratov v Senáte. Napriek takejto kontinuite druhý termín vládnutia zrejme nebude rovnaký.
Výhra Baracka Obamu pred štyrmi rokmi bola presvedčivejšia. Kormidlo po svojom predchodcovi prevzal v čase, keď bola popularita G. W. Busha na minime, krajina sa prepadala do ekonomických problémov a tábor republikánov bol rozčesnutý vážnymi vnútornými spormi.
Obamova kampaň v roku 2008 však nastavila latku očakávaní vysoko. Množstvo sľubov bolo veľmi ťažké počas štvorročného obdobia naplniť a už niekoľko mesiacov po prevzatí moci začalo byť jasné že vo voľbách 2012 nebude ľahké obhájiť také presvedčivé víťazstvo. Napriek značnému poklesu popularity a dôvery sa prezidentovi podarilo obhájiť víťazstvo a dostal zodpovednosť viesť krajinu ďalšie štyri roky.
V modernej histórii USA napokon výrazná väčšina prezidentov druhý termín obhájila, prehra by bola znakom veľkej nespokojnosti a slabého prezidenta. Vyzývateľ Mitt Romney bol však dôstojným protivníkom, jeho kampaň bola úspešnejšia ako predpokladali aj mnohí republikáni. Nebyť hurikánu a podpory republikánskeho guvernéra štátu New Jersey prezidentovi Obamovi, mohol volebný výsledok možno vyzerať ináč.
Ekonomika USA navzdory súčasnému rastu HDP a oživeniu trhu cenných papierov nie je v dobrom stave. Rekordný deficit a nezamestnanosť sú realitou a nasledujúce mesiace ukážu veľmi jasne, či rast je reálny, alebo je len výsledkom vládnych stimulov, ktoré však idú na účet vyššieho zadlženia. Bez opatrení, ktoré reálne zvýšia konkurencieschopnosť ekonomiky USA, bude ďalší rast ilúziou. Bez lepšej konkurencieschopnosti sa nevrátia pracovné príležitosti a nezníži sa nezamestnanosť. Ani robustná ekonomika USA nemá totiž nekonečnú kapacitu stimulov a zadlžovania. Hospodárska politika, napriek istým úspechom počas prvého termínu, ostane pre prezidenta veľkou výzvou.
Je pravdepodobné, že druhý termín môže byť úspešnejší v zahraničnej politike. Aj v prezidentovom tíme dnes dobre chápu, že reštart s Ruskom mohol byť zvládnutý lepšie, že vtiahnutie Iránu do rokovaní samo osebe nič nezmenilo na jeho nebezpečných jadrových ambíciách. Takisto sa zdá, že Obama by dnes mohol lepšie rozumieť faktu, že Európa nemá nič proti „pivotu“ k Pacifiku a Ázii, ale zmena politík si žiada aj dobrú komunikáciu so spojencami a lepšiu verejnú diplomaciu. Napokon oživenie tradičných vzťahov USA – Európa si skutočne nevyžaduje veľa. Možno aj tým, že ekonomické výzvy budú zložité, Obama bude mať racionálny dôvod venovať sa výraznejšie zahraničnej politike a dosiahnuť cenné body pre svoj historický odkaz.
V otázkach bezpečnosti a obrany Obamovo skóre nebolo zlé, možno lepšie, ako sa dalo očakávať od kampane v roku 2008. Na zozname pre nové obdobie však ostáva Afganistan a plánované ukončenie tamojšej operácie v roku 2014. Bude veľmi dôležité, akým spôsobom to bude vykonané. Nukleárny Irán a eskalujúca občianska vojna v Sýrii s desaťtisícmi utečencov a tisícmi civilných obetí si budú žiadať efektívne, ale politicky únosné riešenia.
Napriek silnému postaveniu prezidenta v americkom ústavnom systéme, jeho moc nie je neobmedzená a bez dobrej spolupráce s Kongresom nebude možné, aby bol Obama úspešný. Prvý termín bol traumatizujúco poznačený nezmieriteľným straníckym súbojom medzi prezidentom demokratom a republikánskou väčšinou v Snemovni. Takáto silná, stranícky motivovaná priepasť, nie je pre USA typická a Američania kriticky vnímajú toto nekonštruktívne napätie. Obama bude musieť urobiť viac vo vnútropolitickej diplomacii a v budovaní mostov s Kongresom, ako bol schopný (alebo neschopný) v prvom termíne. Samozrejme pomyselný polkrok bude musieť urobiť aj vodca republikánskej väčšiny, no vzhľadom na ústavné postavenie prezidenta je loptička na jeho strane. Napokon tesná volebná väčšina ho na lepšie vzťahom s Kongresom priam morálne zaväzuje.
Rastislav Káčer
Autor je bývalý veľvyslanec SR v USA