Svet trpí ani nie tak nedostatkom ropy, čistej vody alebo potravín, ale morálneho vedenia. S oddanosťou pravde – vedeckej, etickej a osobnej – môže spoločnosť prekonať veľa kríz chudoby, chorôb, hladu a nestability. Pravda však desí moc a neľútostne s ňou bojuje. Zastavme sa teda a vyjadrime vďačnosť zosnulému Václavovi Havlovi za to, že umožnil jednej generácii získať šancu na život v pravde.
Veľvyslanec pravdy
Havel bol hlavným vodcom revolučných hnutí, ktoré vyvrcholili nastolením slobody vo východnej Európe a zánikom Sovietskeho zväzu pred 20 rokmi. Havlove hry, eseje a listy opisovali morálny zápas spojený s čestným životom vo východoeurópskych komunistických diktatúrach. Havel riskoval všetko, aby žil v pravde, ako to sám nazýval – aby bol poctivý sám voči sebe a hrdinsky poctivý voči autoritárskej moci, ktorá utláčala jeho spoločnosť a drvila slobodu stámiliónov ľudí.
Za túto voľbu draho zaplatil, keď strávil niekoľko rokov vo väzení a mnoho ďalších rokov čelil sledovaniu, ústrkom a cenzúre svojej tvorby. Napriek tomu sa žiara pravdy šírila. Havel dával generácii svojich krajanov nádej, odvahu, a dokonca aj neohrozenosť. Keď sa pavučina lží v novembri 1989 popretŕhala, vyšli státisíce Čechov a Slovákov do ulíc, aby sa prihlásili k svojej slobode – a aby vyniesli zakazovaného a väzneného dramatika na Pražský hrad ako novozvoleného prezidenta Československa.
V tom roku som silu života v pravde zakúsil osobne, keď ma vedenie poľského hnutia Solidarita požiadalo, aby som pomohol Poľsku s prechodom na demokraciu a trhovú ekonomiku – bola to súčasť „návratu do Európy“, ako to nazývali sami Poliaci. Nechal som sa inšpirovať mnohými ľuďmi z tohto regiónu, ktorí podobne ako Havel žili v pravde: Adam Michnik, Jacek Kuroň, Bronislaw Geremek, Grzegorz Lindenberg, Jan Smolar, Irena Grosfeldová a, samozrejme, aj Lech Walesa. Títo statoční muži a ženy, ako aj ľudia typu Tadeusza Mazowieckeho a Leszka Balcerowicza, ktorí viedli Poľsko počas prvých slobodných krôčikov, uspeli vďaka spojeniu odvahy, intelektu a bezúhonnosti.
Boj za pravdu
Sila pravdovravnosti vytvorila v onom roku oslnivé vedomie možností, pretože potvrdila skazu jednej z najtvrdších hegemónií v dejinách: sovietskej dominancie nad východnou Európou. Z Michnika, podobne ako z Havla, vyžarovala radosť z neohrozenej pravdy. V júli 1989, keď už sa komunistický režim v Poľsku zrútil, som sa Michnika spýtal, kedy sloboda dospeje aj do Prahy. Odpovedal: „Do konca roka.“
„Ako to vieš?“ Spýtal som sa. „Práve minulý týždeň som bol s Havlom na horách,“ povedal Michnik. „Nemaj obavy. Sloboda je už na ceste.“ Jeho predpoveď bola, samozrejme, správna, a ešte mu zostala mesačná rezerva.
Rovnako ako sú nákazlivé lži a úplatnosť, šíri sa aj morálna pravda a statočnosť od jedného bojovníka k druhému. Havel a Michnik mohli uspieť čiastočne aj vďaka zázraku v podobe Michaila Gorbačova, sovietskeho vodcu, ktorý vzišiel z otráveného systému, a napriek tomu si cenil pravdu viac než silu. A Gorbačov mohol triumfovať čiastočne aj vďaka rýdzej sile vyvierajúcej z poctivosti svojho krajana Andreja Sacharova, slávneho a nebojácneho jadrového fyzika, ktorý tiež riskoval všetko, len aby mohol hovoriť pravdu v samotnom srdci sovietskeho impéria – a ktorý za to zaplatil rokmi strávenými vo vnútornom exile.
Posolstvo velikánov
Tieto piliere morálneho vedenia zvyčajne čerpali z ďalších príkladov, vrátane Mahátmu Gándhího, ktorý dal vlastnému životopisu názov Môj experiment s pravdou. Všetci verili, že pravda, vedecká i mravná, môže nakoniec zvíťaziť nad akoukoľvek falangou klamstiev a sily. Mnohí v službe tomuto presvedčeniu zomreli, ale všetci, ktorí dnes žijeme, zberáme plody ich viery v silu pravdy v akcii.
Havlov život je pripomienkou zázrakov, ktoré môže také krédo vyvolať, ale zároveň pripomína menej radostnú skutočnosť, že víťazstvo pravdy nikdy nie je definitívne. Každá generácia musí prispôsobiť svoje mravné základy stále sa meniacim podmienkam politiky, kultúry, spoločnosti a technológií.
Havlova smrť prichádza v čase mohutných demonštrácií v Rusku na protest proti volebným podvodom, v čase násilností v Egypte, kde demokratickí aktivisti bojujú proti hlboko zabarikádovanej armáde; v čase povstania čínskeho vidieka proti skorumpovaným miestnym predstaviteľom, a tiež vtedy, keď policajní obrnenci rozháňajú protestné hnutie Occupy v USA. Sila a pravda spolu naďalej zvádzajú po celom svete súboj.
Dnes je to ľahšie
Veľká časť dnešného boja je bitkou pravdy proti chamtivosti. Aj keď sú naše problémy iné ako tie, ktorým čelil Havel, dôležitosť života v pravde sa nezmenila.
Realitou dneška je svet, v ktorom sa bohatstvo pretavuje na moc a tá sa potom zneužíva s cieľom rozšíriť osobné bohatstvo na úkor chudobných ľudí a životného prostredia. Keď mocní ničia prírodu, pod falošnými zámienkami rozpútavajú vojny, rozdúchavajú sociálne nepokoje a prehliadajú neľahký údel chudobných, ako by si neuvedomovali, že za to zaplatia vysokú cenu aj oni sami a ich deti.
Morálni lídri by dnes mali stavať na základoch, ktoré položil Havel. Mnohí ľudia dnes, samozrejme, zúfajú nad vyhliadkami konštruktívnych zmien. Bitky, ktorým čelíme my – bitky proti silným firemným loby, neľútostnému prekrúcaniu aj klamstvu našich vlád – sú však len tieňom toho, čomu čelili Havel, Michnik, Sacharov a ďalší ľudia, keď sa postavili brutálnym režimom podporovaným Sovietmi.
Oproti týmto titanom disentu sme vybavení nástrojmi sociálnych médií, takže môžeme šíriť slovo, prekonávať izoláciu a mobilizovať milióny na podporu reforiem a obnovy. Mnohí z nás sa tešia aspoň z minimálnej slobody vyjadrovania a zhromažďovania, hoci aj tieto slobody sú ťažko vydobyté, nedokonalé a krehké. Zo všetkého najhlbšie, najdôležitejšie a najprínosnejšie však je, že sme boli obdarení aj trvalou inšpiráciou Havlovým životom v pravde.
Jeffrey D. Sachs
(c) Project Syndicate
Jeffrey D. Sachs
ekonóm
je profesorom ekonómie a riaditeľom Inštitútu Zeme na Kolumbijskej univerzite. Okrem toho je zvláštnym poradcom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov pre rozvojové ciele tisícročia.