Fico verejne hovorí, že so samostatnou vládou Smeru neráta. Čo však neznamená, že by nemala byť jeho cieľom. A práve marginálne ľavicové strany, bez vlastnej šance na úspech, môžu znamenať rozdiel medzi koalíciou a vládou jednej strany. Problém, za ktorý si môže Fico sám.
Marek Blaha Ficovi ukradol nepoužívanú značku SDĽ, no rozhodne mu neukradol ľavicovú agendu. Fico si síce v istej fáze profilovania svojho združenia oportunistov prilepil k názvu strany aj „sociálna demokracia“, nikdy však ľavicové riešenia nepresadzoval. Ešte aj jeho rétorika sa viac blížila k neoľudáckej ako k sociálnodemokratickej. Práve preto bol populárny.
Momentálne je Fico nútený zbližovať sa s pravicou, ku ktorej má aj pozadie jeho strany omnoho bližšie ako k sociálnej demokracii. Hodnotová ľavica totiž nie je len o tom, kto má platiť koľko daní, ale predovšetkým o tom, ako sa dane použijú. Je aj o záujmoch menšín, občianskej spoločnosti, životnom prostredí... je o všetkom, o čom Smer nie je.
Aj spoza bilbordovej kampane „99 percent“ sa zrejme vynorí niekto, kto nie je Fico a osloví ľavicového voliča. Keby bol Smer štandardnou modernou ľavicou, mohol si „99 percent“ adoptovať. Je však nemožné postaviť sa do čela demonštrantov, ktorí práve protestujú pred sídlom vášho straníckeho sponzora a klienta.
Po štyridsiatich rokoch diktatúry proletariátu u nás ľavica nebola v móde. Dorastá však generácia, pre ktorú je totalitný režim iba kapitolou v učebnici dejepisu. Ľavica je pre ňu legitímnou alternatívou. Ak je „99 percent“ začiatkom jej spoločenskej objednávky a vznikne skutočná intelektuálna a hodnotová ľavica, bude to aj začiatok Ficovho konca.