Európska rozpočtová zmluva (fiškálny kompakt) je veľkou časťou českej verejnosti hodnotená ako chyba. Euro si praje jej drvivá menšina. Z niekoľkých dôvodov.
Po prvé, kompakt je zbytočný. Finančné trhy už začali vyžadovať rozpočtovú disciplínu. Jedine tlak trhov je schopný prinútiť Taliansko, Belgicko, Francúzsko a iné krajiny na akciu. Hrozba pokuty v maximálnej výške 0,1 percenta HDP, ktorú Európsky súdny dvor môže, ale nemusí udeliť, je v porovnaní s tlakom trhov komická.
Po druhé, eurozóna sa sústreďuje iba na verejný dlh. Ekonomika však môže byť ohrozená nadmernou úverovou expanziou v súkromnom sektore, ktorá stimuluje ekonomiku a príjmy štátneho rozpočtu. Táto expanzia najprv pozdvihla a potom potopila Írsko a Španielsko. Úverovú expanziu plynúcu z nadmerne uvoľnenej menovej politiky nemožno zviazať, aj keď Španieli sa o to včas pokúšali.
Za problémy Španielska a Írska môže nevhodná menová politika. Obe krajiny sa dlho zdali stabilnejšie než Nemecko z hľadiska Paktu rastu a stability. Fiškálny kompakt tento povrchný pohľad len konzervuje.
Chceme riskovať, že po prijatí eura opäť prejdeme úverovou bublinou a potom bankovou krízou? Nie, už sme to zažili. Do mája 1997 bola česká koruna vo fixnom režime. Nasledovala banková kríza, ktorú sme si sami draho zaplatili. Nežobrali sme o pomoc Medzinárodný menový fond ani úniu, ale odvtedy vieme, že fixný kurz a nevhodná menová politika spôsobujú krízy.
Pozrime sa na Pobaltie alebo na Slovinsko! Malá otvorená ekonomika napojená na „veľkú“ menu nesmierne riskuje. Je vedľajšie, či napojenie má charakter fixného kurzu alebo priamo členstva v menovej únii.
Po tretie, Európska únia nenápadne, ale isto smeruje k daňovej harmonizácii. Zástancovia „kompaktu“ sa samozrejme uisťujú, že žiadna harmonizácia nie je v texte obsiahnutá a že sa ani neplánuje. Samozrejme, že sa plánuje.
Najmä Francúzi sa nikdy netajili, že im nízke dane (daňový dumping) v nových členských krajinách prekážajú. Zaiste, sťahovanie pracovných miest z Francúzska nie je príjemné. Krajina, ktorá na sociálnej podpore vypláca najväčší podiel HDP na svete, skutočne musí cítiť tlak.
V úsilí presadiť centrálne riadenie daní Francúzom sekundujú Nemci. Jedine skutočnosť, že priame dane zatiaľ podliehajú v únii právu veta, doteraz bránila tieto ciele presadiť. Nebezpečenstvo však trvá a prijatie zmluvy o rozpočtovej zodpovednosti ho naďalej zvyšuje.
Pre českú ekonomiku je zachovanie nízkych sadzieb daní z príjmov kľúčové, pretože jedine tak možno kompenzovať záťaž vysokých odvodov na sociálne a zdravotné účely. Nútené zvýšenie daní by českú ekonomiku zničilo.
Po štvrté, kompakt ignoruje verejné výdavky. Hovorí sa o dlhoch, ale prečo vznikli? Európske krajiny vyberajú obrovské objemy daní. V histórii ľudstva nebola civilizácia, kde by štát vyberal v mierových časoch toľko daní. Štáty majú peniaze, ale príliš utrácajú.
Francúzsko vydáva podľa OECD na sociálnu ochranu 28,4 percenta HDP. Verejné sociálne výdavky Slovenska sú 15,7 percenta. Je zrejmé, že Francúzsko by mohlo ušetriť, ale riskovalo by barikády v uliciach.
Slovensko by mohlo byť raz donútené posilniť sociálne výdavky v rámci spoločnej rozpočtovej politiky, ale tým by upadlo do dlhového marazmu ako Maďarsko (sociálne výdavky sú 23,1 percenta HDP), alebo Francúzsko, ktorého dlh sa blíži k 90 percentám HDP.
Je možné tak rozmanitému kontinentu, akým je Európa, nasadiť jednotnú menovú a rozpočtovú uniformu? Nie, nie je. Každá ekonomika si vyžaduje niečo iné. Celkovo však potrebujeme viac Európy, ale menej centralizmu a menej bruselských úradníkov. Je desivé, že samotné
slovo Európa sa stalo synonymom byrokracie!
Česká nechuť k unifikácii nemá v pozadí nacionalizmus alebo podobné nálady. Sme jedna z najviac otvorených ekonomík na svete a vieme, ako je to pre nás dôležité. Čísla však ukazujú, že podľahnúť emocionálnemu „hurá európanstvu“ by znamenalo ekonomickú katastrofu.
Pavel Kohout,
člen Národnej ekonomickej rady vlády Českej republiky