Druhá inaugurácia Baracka Obamu už nepúta takú pozornosť, ako tá prvá. Všetci už vedia, čo od neho čakať. Hospodársky zázrak a svetový mier rozhodne nie.
Obama oslovil voličov, ktorým sa ani v bohatej Amerike priveľmi nedarí. A vďaka jeho politike bude takých čoraz viac. Zatiaľ sa mu síce podarilo nepadnúť z fiškálneho útesu, no je temer vylúčené, aby sa mu počas nasledujúcich štyroch rokov nezrútil na hlavu dlhový strop. A to nie z hocijakej výšky. Len taká zdravotnícka reforma stojí Obamovu vládu viac, ako všetky vojny, ktoré práve vedie.
Do zahraničnej politiky USA priniesol Obama vskutku inovatívne prístupy – ochladzovanie vzťahov s tradičnými spojencami a umiernený prístup k tradičným nepriateľom, ktorí si to, logicky, vysvetlili ako slabosť. Výsledok bol okamžitý a citeľný. V arabskom svete padá jedna sekulárna diktatúra za druhou. Nahrádzajú ich demokraticky zvolené islamistické režimy, ktoré zavádzajú šaríju a nenávidia Západ. Severná Kórea, úspešne a bez obáv, testuje jadrové zbrane a rakety. V súvislosti s Čínou sa už hovorí skoro výhradne iba o peniazoch. Napríklad o tých, ktoré by mohli Európe pomôcť z krízy, keďže Amerika jej veľmi pomáhať nebude. O ľudských právach sa už len taktne mlčí.
O najmocnejšom mužovi sveta a jeho plánoch sa toho dá povedať veľa, no nič z toho pre nás nie je práve dobrou správou. Pre naše domáce potreby ho azda najlepšie charakterizuje, bez úmyslu vlichotiť sa slovenskému premiérovi, že Obama je v podstate taký americký Fico. Vďaka všetkým bohom, v akých kedy dokázali ľudia uveriť, aspoň za tie sľuby, ktoré tí dvaja sľúbili, no nikdy ich nezačali plniť.