Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa vzdal svojej myšlienky použiť neobmedzené zdroje Európskej centrálnej banky na boj proti dlhovej kríze v eurozóne. Prinútil ho k tomu neúprosný odpor Nemecka.
Lídri Európskej únie sa cez víkend hodiny preli o procedúrach a urobili len malý pokrok pri tvorbe stratégie na prekonanie krízy. A to aj napriek tlaku medzinárodných partnerov a finančných trhov volajúcich po rozhodujúcej akcii.
Sarkozy zobral na vedomie, že návrh na znásobenie eurovalu pomocou jeho premeny na banku, ktorá by si mohla požičiavať z ECB, bol zmietnutý Nemeckom aj samotnou bankou.
„Žiadne riešenie nie je životaschopné, ak nemá podporu všetkých európskych inštitúcií,“ povedal francúzsky líder. Kancelárka Angela Merkelová doplnila, že zostali dve možnosti nafúknutia 440-miliardového eurovalu a žiadna nezahŕňa centrálnu banku.
Predstavitelia eurozóny naznačujú, že riešením bude kombinácia použitia eurovalu na poskytnutie čiastočných záruk kupujúcim talianske a španielske dlhopisy a vytvorenia
špeciálneho mechanizmu Medzinárodného menového fondu, ktorý bude získavať peniaze z rozvíjajúcich sa trhov.
Jedinou hmatateľnou známkou pokroku bolo schválenie širšieho rámca navrhnutého ministrami financií na rekapitalizáciu bánk pri riešení možných strát z gréckych a ďalších dlhopisov krajín eurozóny.
Veľa času sa minulo na hádky o procedúrach so štátmi mimo eurozóny ako Británia a Poľsko, ktoré požadovali, aby všetkých 27 štátov únie, vrátane 10 mimo jednotnej meny, bolo zapojených do reakcie na krízu. To si vyžiadalo zvolať summit aj na stredu večer.
Vo Washingtone, Pekingu a inde pritom rastie znepokojenie ohľadne poškodenia svetovej ekonomiky. Lídri Európy majú teraz tri dni na vypracovanie ucelenej stratégie na zastavenie krízy.
Cieľom je dohodnúť sa na znížení gréckeho dlhového bremena, posilnení bánk, zlepšení ekonomických pravidiel eurozóny a maximalizácii sily eurovalu. To všetko má zabrániť, aby nákaza zasiahla väčšie štáty.
Po siedmich hodinách rokovaní Merkelová oznámila, že stredajšie rozhodnutia nebudú posledným krokom v boji proti kríze. Ešte predtým však musí získať súhlas parlamentu na čím ďalej nepopulárnejšie záchranné opatrenia.
Lídri tlačili na Taliansko, aby urýchlilo ekonomické reformy a predišlo pádu v štýle Grécka. Merkelová a Sarkozy sa na začiatku summitu súkromne stretli s talianskym premiérom Silviom Berlusconim.
Merkelová varovala, že ak taliansky dlh zostane na 120 percentách HDP, potom „nebude záležať na výške ochranného valu, pretože aj tak nezíska dôveru trhov“.
Ministri financií odobrili osem miliárd eur pre Grécko a navrhli vyššie odpisy gréckeho dlhu pre súkromných držiteľov. Dohodli sa aj na rámci rekapitalizácie bánk. Má dosiahnuť vyše sto miliárd eur, ktoré majú pomôcť finančným inštitúciám zvládnuť straty zo štátnych dlhopisov.
Kľúčovým problémom zostáva zvládnuteľnosť gréckeho dlhu a navŕšenie eurovalu na ochranu Talianska a Španielska pred chaosom na dlhopisovom trhu.
Štúdia udržateľnosti dlhu ukázala, že 50- až 60-percentné straty súkromných držiteľov dlhopisov povedú k udržateľnosti gréckeho dlhu v dlhodobom horizonte. Zainteresovaný nemecký bankár prezradil, že banky ponúkajú 40 percent. To je viac ako 21 percent, na ktorých sa dohodli v júli, pričom otázkou zostáva dobrovoľnosť odpisov.
Analytici hovoria, že plán záruk za dlhopisy môže mať zvrátený efekt, keď sa ceny na sekundárnom trhu môžu stlačiť a odstránia sa tak pohnútky štátov ako Taliansko znižovať dlh.
Ďalším nápadom je vytvoriť špeciálny účelový mechanizmus menového fondu na umožnenie rozvíjajúcim sa štátom a ich fondom investovať do vládnych dlhopisov eurozóny. Niektorí predstavitelia však váhajú dať Číne vyššiu váhu v Európe.
Julien Toyer, Andreas Rinke