Už vyše dvoch týždňov vieme o víťazoch a porazených v parlamentných voľbách. Dominantné víťazstvo môže byť snom, ale možno aj nočnou morou. V každom prípade je dosľubované a prichádza realita.
Pravdepodobne nebudem jediný, kto sa zamýšľal nad tým, čo by spravil, ak by bol na mieste víťaza. Základom pre všetky moje činy by boli čistí ľudia. Po kauzách Gorila či Sasanka môže aj malý tieň pochybnosti u jednotlivcov vyvolať veľký tieň pochybnosti nad novou vládou. Aj keď sa mi to prieči, v tomto prípade by striktné dodržiavanie prezumpcie neviny nebolo namieste.
Prioritou ekonomického smerovania musí byť zníženie zadlženosti. Aj keď sa celkový dlh 30 miliárd eur zdá k HDP v podstate prijateľný, už polpercentný nárast úrokových sadzieb by mohol zamávať so stabilitou verejných financií. Chápem, že je to pre stredoľavicového víťaza ťažké, ale dôraz by mal byť na strane výdavkov. Je normálne, že v horších časoch solídne firmy šetria. Preto je legitímne požadovať to isté od štátu. Len 5-percentná úspora zo súčasných takmer 10 miliárd eur verejných výdavkov na chod štátu predstavuje pol miliardy eur.
Ako zástanca dlhodobo fungujúcich riešení by som sa vyhol progresívnej a najmä selektívnej dani. Síce je to vďačná téma, ktorá sa dá „predať“ hlavne občanom s nižšími príjmami, ale štátnu kasu by napĺňala maximálne rok. Toľko bude trvať bohatým a úspešným na to, aby príjmy daňovo zoptimalizovali. Prestaňme sa tváriť, že milionárskou daňou naozaj zdaníme bohatých. Len málokto z tejto skupiny platí dane z príjmu fyzických osôb. Na takýto systém daní doplatí stredná trieda. A to, čo sa zoberie tu, bude chýbať v spotrebe. Ja by som volil vyššie zdanenie nadštandardných nehnuteľností. To je v porovnaní so zahraničím stále veľmi nízke.
A čo s rovnou daňou? Koncept, pripúšťam, že s miernym zvýšením sadzby, by som ponechal. Jej zavedenie prinieslo výsledky. Ak sa pozrieme na rok 2004, kedy sa prvýkrát vyberali dane s rovnou sadzbou, tak u právnických osôb došlo k zvýšeniu príjmov o 19 miliónov eur a hneď v ďalšom roku až o vyše 400 miliónov.
Krokov, ktoré by som urobil, je veľa. Žiaľ, limitovaný priestor môjho príspevku mi neumožňuje všetky opísať (na rozdiel od volebných programov strán). Ani to nie je nevyhnutné – ja nie som víťazom volieb, moja zodpovednosť je inde. Držím palce tým, ktorí budú riadiť krajinu naostro. Kľúčovým pre budúcu prosperitu a zníženie nezamestnanosti bude ekonomický rast a fungujúci právny systém. A to je to, na čo by sa mal štát okrem elementárnych funkcií zamerať. Všetko ostatné zvládnu ľudia a firmy v tejto krajine sami.
Autor je predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne