Ako to dopadne s druhým kolom svetovej hospodárskej krízy, eurozónou, parlamentnými voľbami či rastúcou nezamestnanosťou? Je príliš veľa neistoty, ktorá dnes dolieha na ľudí. Nečudo, že Slováci, ktorí sa môžu po novele dôchodkových zákonov rozhodovať o riziku sporenia na penziu, volia konzervatívnu istotu. Aspoň v prieskumoch.
Pred šiestimi rokmi, pri spustení druhého dôchodkového piliera, sa väčšina priklonila k riziku reprezentovanom rastovými fondmi s výraznou akciovou zložkou. Kto by v čase ekonomického rastu nechcel vyšší dôchodok hoci aj s vyšším rizikom? Minulé výnosy nie sú síce zárukou budúcich ziskov, určite sú však využívaným argumentom predajcov fondov.
Dnes je v konzervatívnych fondoch 13-krát menej peňazí ako v rastových a šesťkrát menej ako vo vyvážených. I keď treba pripomenúť, že garancie spustené ministerkou Tomanovou v podstate zotreli rozdiel medzi filozofiou konzervatívneho a rizikového fondu a zároveň medzi ich výnosmi.
Situácia sa však mení. Garancie zostanú v jednom fonde. Ak by sa výsledky prieskumu pre HN preniesli do reality, nastal by húfny presun peňazí z nezaistených (rastový, vyvážený) do nového garantovaného fondu (dlhopisového).
Je logické, že ľudia pri sporení na dôchodok hľadajú istotu. Tú im však slovenský dôchodkový systém akosi nevie ponúknuť. Druhý pilier prešiel za šesť rokov 21 novelizáciami. Jednou z injekcií pre anemický štátny rozpočet má byť zmena percentuálneho pomeru odvodov v prospech prvého piliera na úkor druhého.
A aby tej neistoty nebolo málo, tak líder Smeru Fico chce, ak sa dostane k moci, opäť zaviesť garancie do dôchodkových fondov. V mene istoty.