Opakované zlyhanie eurozóny v boji s dlhovou krízou katapultuje blok smerom k recesii a rozširuje spektrum nebezpečných vedľajších účinkov na zvyšok svetovej ekonomiky. Odhryznutie z dlhového brala eurozóny je dlhodobá drina aj bez nepredvídateľných politických drám v Grécku a Taliansku, ktoré zatienili stretnutie lídrov hlavných ekonomík G20 vo francúzskom Cannes.
Neschopnosť lídrov eurozóny presvedčiť svoje náprotivky z G20, že veci majú pod kontrolou, boj ešte sťažuje. Krehká dôvera stále dostáva na frak.
Ešte pred stretnutím G20 a po dvoch nepresvedčivých summitoch eurozóny na riešenie dlhovej krízy si ničivý efekt rozširujúcej sa nedôvery vyberal na ekonomickom raste svoju daň. Kompozitný index nákupných manažérov eurozóny, ktorý vyjadruje podnikateľskú náladu, v októbri prudko padol zo 49 na 46,5 percenta. Nemecké priemyselné objednávky klesli v septembri o 4,3 percenta.
Podľa šéfa spoločnosti Goldman Sachs Asset Management Jima O'Neilla tieto čísla naznačujú, že 17-členný euroklub je blízko recesie a vysvetľujú, prečo Európska centrálna banka znížila sadzby a prekvapila mnohých investorov. Rozšírenie ekonomického oslabenia z okraja do centra eurozóny bolo z väčšej časti dôsledkom nákazy prenesenej finančnými trhmi, najmä tlaku na talianske dlhopisy. „Zúfalo potrebujú niečo na stabilizáciu talianskeho finančného trhu,“ dodal O'Neill.
Keďže vláda premiéra Silvia Berlusconiho nemá dôveru trhov, výnosy talianskych dlhopisov sa minulý týždeň vytiahli na 6,4 percenta. Je to blízko úrovne, ktorá priniesla nezvládnuteľné ťažkosti Grécka, Írska a Portugalska pri správe dlhu a spustila tak finančnú pomoc z eurozóny a Medzinárodného menového fondu. Taliansko však má dlh 1,9 bilióna eur, čo je príliš veľa na záchranu.
Do júla bola krajina relatívne nedotknutá turbulenciami, hoci jej priemerný ekonomický rast od vstupu do eurozóny bol slabých 0,6 percenta. Cyklicky upravená rozpočtová pozícia Talianska patrí k najsilnejším spomedzi hlavných ekonomík. „Ide o krízu dôvery. Taliansko potrebuje silných predstaviteľov a pomocné reformy na podporu rastu,“ dodáva O'Neill. Európa pokrivkáva a zvyšok sveta to nervózne sleduje v obavách pred nepriaznivým vplyvom naň.
Spojené štáty sú na polceste svojej dlhovej úlohy. Obnova po recesii z rokov 2008/2009 je najslabšia v histórii a hoci ekonómovia zvýšili odhady rastu vo štvrtom štvrťroku, pokles v Európe môže oživiť strach z recidívy. „Riziko, že sa eurozóna zošmykne do recesie, je významné,“ tvrdia ekonómovia banky J.P. Morgan.
V súčasnosti je Ázia regiónom s najsilnejšou ekonomikou, avšak ak Európa dostane silný úder, ani ona sa zásahu nevyhne. Aj podľa Roba Subbaramana, hlavného ekonómia spoločnosti Nomura pre Áziu, sa nálada práve testuje. „Rast sa ochladzuje, avšak nerúca,“ povedal. Podľa neho je nereálne, aby sa Ázia oddelila od hlavných západných trhov. „Je veľmi integrovaná do globálnej ekonomiky, a ak sa veci zhoršia, zasiahnu aj tento kontinent.“
Austrália, ktorej spoliehanie sa na vývoz komodít je dobrým barometrom svetového dopytu, minulý týždeň znížila úrokovú sadzbu prvýkrát od apríla 2009. Centrálna banka dôvodila, že mierne reštriktívna politika už nie je vhodná.
Čína s 20-percentným vývozom do Európskej únie neúnavne tlačí na riešenie problémov eurozóny, hoci prezident Ťin Tchao-chu spolu s ostatnými lídrami G20 zreteľne odmietol prispieť do záchranného eurovalu.
Ekonóm Bank of America Merrill Lynch Ting Lu predpokladá v tomto štvrťroku medziročný ekonomický rast Číny 8,7 percenta a 8,6 percenta v roku 2012. Nevylučuje však prudký pád v prípade ekonomického prepadu v Európe alebo rozpadu eurozóny. „Naším prípadom je mäkké pristátie. Máme scenár aj pre tvrdé, avšak nie v dôsledku domácich problémov,“ povedal.
Svetové hospodárstvo je rastúcim rukojemníkom rýchlo sa meniacej politiky v eurozóne. „Pokrok európskeho plánu je dôležitým na obnovu dôveru a rast v globálnej ekonomike,“ uzavrel na stretnutí G20 kanadský premiér Stephen Harper.
Alan Wheatley
StoryEditor