Nedávno sa zišli ekonómovia a podnikatelia z celého sveta na každoročné Dlhodobé fórum spoločnosti Pimco. Posledné dve fóra odhadovali, že svetové hospodárstvo sa po globálnej finančnej kríze nestabilizuje tradičným, cyklickým spôsobom. Malo sa uzdravovať, ale pomaly a nerovnomerne, pretože vyspelé ekonomiky sa pretĺkali len s ťažkosťami, kým dynamickejší rozvíjajúci sa svet postupne vypĺňal dnešné medzery v príjmoch i bohatstve.
Udalosti sú s touto charakteristikou v súlade. Oživenie G7 sa vlečie napriek bezprecedentnej politickej stimulácii (najmä v USA). V dôsledku toho vzrástla nezamestnanosť a teraz je vyššia ako v rozvojových krajinách. Takéto výsledky výrazne zaostávajú za očakávaniami tvorcov politík, či už v Amerike alebo Európe. Všetci sa totiž po väčšinu pokrízového obdobia pochopiteľne upínali na stimuláciu rastu.
Pri pohľade dopredu niektoré signály ukazujú na rýchlejšie uzdravovanie globálneho hospodárstva a na jeho silnejúcu odolnosť, čo je dobré znamenie pre odklon od nekonvenčných politík. Iné signály, bohužiaľ, ukazujú na pokrivkávajúce globálne oživenie. Predpovedané miery rastu vo vyspelých ekonomikách nepostačujú na to, aby zabránili hromadeniu dlhov a problémom s deficitmi.
Najpodstatnejšie však je, že v globálnom hospodárstve, ktoré sa nadmerne opiera o aktíva, zostáva veľa bilancií vlád a domácností v nerovnováhe. V dôsledku toho sa pod väčší tlak dostane škála spoločenských zmlúv – napríklad nemocenské a dôchodkové nároky a dávky v nezamestnanosti.
V rozsahu, v akom sa tento scenár potvrdí, sa najbližších niekoľko rokov bude držať rovnakej viacrýchlostnej dynamiky, akej sme boli svedkami v poslednom čase.
Pokročilé ekonomiky budú zápasiť so slimačím (povedzme dvojpercentným) rastom a s vysokou nezamestnanosťou. Už aj tak veľké rozdiely v príjmoch sa budú naďalej prehlbovať, umocnené vysokou infláciou a finančnou represiou. Obavy z dlhov a deficitov zostanú, pričom v Európe je prakticky istá aspoň jedna reštrukturalizácia suverénneho dlhu.
Rozvíjajúce sa ekonomiky dosiahnu vyšší rast (okolo šesť percent) a tamojšie hladiny príjmov a bohatstva sa budú ďalej približovať k vyspelým ekonomikám. To však vyvolá svoje vlastné ťažkosti, okrem iného opakované inflačné tlaky a zvýšenie kapitálových prílevov, čo povedie k väčšiemu politickému experimentovaniu.
Celkovo globálna ekonomika bude pokračovať v postupnej transformácii z unipolárneho na multipolárny svet.
Pozitívnym rizikom tohto scenára je, že v USA by mohlo dôjsť k „sputnikovskému“ momentu: pocit národnej jednoty, spoločného cieľa a rovnaké obete vedú k štrukturálnym reformám, ktoré sa zameriavajú na návrat rovnováhy do bilančných výkazov v strednodobom výhľade, čo by posilnilo tvorbu pracovných miest a zlepšilo konkurencieschopnosť. Európa by mohla prebudovať eurozónu, aby umožnila udržateľnosť dlhu a vysoký hospodársky rast. Rozvíjajúce sa ekonomiky by zase mohli vpustiť do ringu svojho spotrebiteľa a tým povzbudiť globálny dopyt.
Hoci by sme si mohli želať povzbudivejšie vyhliadky, svetové hospodárstvo v nadchádzajúcich rokoch zostane neobvykle nestále. Svet, ktorý sa javí ako systematicky previazaný, sa tiež ukáže ako čím ďalej fragmentovanejší a charakteristický slabým globálnym riadením a politickou koordináciou. Ide o globálnu ekonomiku, v ktorej sa treba pohybovať opatrne, inak sa tí, ktorí sa snažia získať prospech zo zmeny, môžu ocitnúť v úlohe obete, ktorá jej podľahne.
Mohamed A. El-Erian, výkonný riaditeľ spoločnosti Pimco