Polemizovať o Bratislave ako o „Kráske na Dunaji“ môžme, ale asi len v slovenských pomeroch. Pozícia nášho hlavného mesta na svetových turistických mapách je viac než skromná. Pre Európanov je malo atraktívna, Američania majú problém s lokalizovaním nášho regiónu na mape vôbec a zvyšok turistického sveta musí najprv spoznať západ Európy, aby sa vydal východnejším smerom. Aj tu je otázne, či trafí k nám.
Utešovať sa konštatovaním, že náš čas ešte len príde, je však naivné. Bratislava nevyužíva svoj potenciál a ani tak skoro nebude. Dôvodov žalostného stavu je viacero. Či už sú historické, marketingové alebo politické. Všetky sa rokmi nabaľujú a premietajú do celkových čísel.
Paradoxne, veľkou výhodou by malo byť susedstvo s Viedňou. Kým Bratislavu ročne navštívi okolo 800-tisíc turistov, Viedeň počíta turistov na milióny. Vlani ich napríklad narátala rekordných jedenásť. Čo z toho „kvaplo“ nám? Lodné linky medzi oboma mestami hlásia rekordnú obsadenosť. Jedna z nich sa dokonca pýši nálepkou „Najvyťaženejšia linka v Európe“. Prínos pre náš cestovný ruch je však nulový. Turisti k nám prichádzajú na pár hodín. Bez toho, aby ovplyvnili štatistiky či minuli viac peňazí. Na noc sú späť vo Viedni. Krutá realita. Tú sa snažili zmeniť miestni touroperátori. Neúspešne. „Bratislavu si vieme pozrieť aj za pár hodín, nepotrebujeme tu nocovať,“ znela odpoveď zahraničného operátora. Problém presvedčiť zahraničné cestovné kancelárie je z roka na rok väčší.
Bratislave chýbajú nielen lákadlá, atrakcie a turistické magnety, ale hlavne letecké linky. Bez nich ju čaká len tápanie a namiesto „Krásky na Dunaji“ bude len ohrdnutou milenkou, ktorá žiarli na žiadanejšiu Viedeň...
Redaktor oddelenia Firmy a financie