Londýn ma nikdy veľmi neoslovil. Až teraz. Láska na štvrtý (alebo až na piaty?) pohľad. Možno tomu pomohla olympijská atmosféra, ale skôr všade dobrá nálada a úsmevy. Bola to len moja druhá olympiáda, no mnohí z mojich priateľov ju zažili už viackrát. A všetci sme sa zhodli, že v Londýne fungovalo azda úplne všetko.
Zážitok prvý – perfektná organizácia. Doprava v Londýne je problematická i bez olympiády. Všetci vedia, že je to metrom vždy trikrát rýchlejšie. A každý, kto bol ochotný jazdiť metrom a chodiť pešo, vyhral. Za 16 dní vraj londýnske metro prepravilo 52 miliónov cestujúcich. Vrátane členov amerického hviezdneho basketbalového tímu.
Za päť dní som prechádzal päťkrát bezpečnostnou kontrolou na štyroch rôznych športoviskách. Bol to oveľa rýchlejší a hlavne príjemnejší zážitok, ako na mnohých letiskách. Armáda je armáda, a tá britská, niekde aj waleská s brmbolcami na čiapkach, fungovala veľmi profesionálne. A k tomu množstvo dobrovoľníkov, ktorí olympiádu vlastne urobili. Bolo na nich vidieť, ako veľa pre nich táto rola znamená. Akí sú hrdí, ako veľmi si svoju prácu vážia, napriek tomu, že ju robili viac-menej zadarmo. A robili ju perfektne.
Zážitok druhý – dobrá nálada. Všetci boli veľmi priateľskí a stále sa usmievali. Polícia, armáda, usporiadatelia aj vodiči autobusov. Všetci. Ako keby sa počas olympiády v Londýne za úsmev rozdávali peniaze. A bol veľmi nákazlivý, takže s úsmevom sa riešili i situácie, ktoré sa normálne s úsmevom neriešia. Plné metro, tlačenica, rady na občerstvenie – aj toto všetko sa dalo v Londýne absolvovať s dobrou náladou.
Zážitok tretí – britské víťazné nadšenie. Neviem, ako to dokázali, no ich nadšenie pre šport bolo ohromné. Zmobilizovali sa a výsledkom bola žatva 29 zlatých medailí. A boli úspešní aj v športoch, ktoré pre Veľkú Britániu neboli typické – bohužiaľ pre Slovensko, aj v slalome na divokej vode. Podľa BBC sú úspechy britských športovcov silným základom pre ďalšie generácie a ohromným prísľubom do budúcnosti. Aj vďaka tomu tam začne veľa ľudí športovať. A asi nie len v Británii.
Len škoda, že slovenskí športovci zlato domov nepriniesli. To nič. O dva roky v Soči a o štyri v Riu môže byť zasa všetko inak. Ale to, čo by sa nemuselo meniť , je dobrá nálada, úsmevy a perfektná organizácia.