Situácia je vážna, veci aj politici sa dávajú do pohybu. Pred mesiacom zasadali ministri financií a centrálni bankári skupiny G20, o dva týždne na to bolo pamätné stretnutie lídrov eurozóny a po rovnakom čase sa schádzajú opäť hlavy štátov a ministri financií krajín G20. K tomu sa ešte pridáva „minisummit“ Talianska, Nemecka, Francúzska a Španielska.
Hoci predchádzajúce dve podujatia mali jasný cieľ: záchranu eurozóny cez záchranu Grécka, dnes je situácia iná. Po tom, čo Gréci ohlásili referendum, de facto o zotrvaní v eurozóne, sa politici G20 stretávajú v určitom vákuu. Hoci hlavná téma, ktorou je riešenie dlhových problémov eurozóny, zostáva, centrálny bod, okolo ktorého sa točila, sa stráca. Do decembrového konania referenda sa pomoc Grécku zmrazuje. Vláde v Aténach pritom hrozí pád.
Tlak Spojených štátov na riešenie problémov vnútri eurozóny a koketovanie Číny s jej záchranou narazili na nechuť Grékov absolvovať bolestivé úsporné opatrenia. Do popredia sa tak dostáva agenda gréckeho opustenia eurozóny. To by mohlo byť riešenie, ktoré eurozónu zabolí, ale možno povedie k jej vyliečeniu. Kancelárka Merkelová dokonca pripustila, že stabilita eura je dôležitejšia ako členstvo Grécka v eurozóne. Konečne správne nastavila priority. I keď z političkiných doterajších vystúpení sa zdalo, že stabilita eura sa rovná zotrvaniu Atén v euroklube, grécke referendum ju muselo z eurosna prebudiť do euroreality.
Ďalšie dva problémy, ktoré musí eurozóna riešiť, sú Taliansko a Španielsko. Obe krajiny potvrdili, že budú „poslúchať“. Tak ako pred rokom a pol Grécko.