Americká centrálna banka sa "pochlapila". Po mesiacoch špekulácií, kedy a k akému kroku sa odhodlá v boji proti celosvetovej ekonomickej kríze, sa nakoniec očakávania investorov naplnili. Centrálna banka Fed spustila tretiu vlnu kvantitatívneho uvoľňovania, familiárne nazývanú QE3.
Tretí stimul
Rozhodnutie centrálnej banky skupovať z trhu dlhodobé aktíva aj v treťom kole sa však od predchádzajúcich dvoch líši v zásadnej veci. V prvom kole kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré sa spustilo v decembri 2008 v deň, keď sa základná úroková sadzba znížila na historické minimum do pásma 0 -- 0,25 percenta, a ukončilo sa začiatkom roku 2010, centrálna banka "minula" 1,725 bilióna dolárov. Druhé kolo kvantitatívneho uvoľňovania spustil Fed ešte v roku 2010 a ukončil v lete 2011, a v rámci neho "minul" ďalších 600 miliárd dolárov.
V oboch kolách si centrálna banka jasne stanovila, aký objem aktív plánuje nakúpiť. Tretie kolo kvantitatívneho uvoľňovania však Fed poňal veľkorysejšie, keďže rovno prisľúbil, že mesačne skúpi aktíva za 40 miliárd dolárov mesačne, avšak nenaznačil, kedy, resp. pri akej cieľovej sume plánuje akciu ukončiť.
Zároveň Bernanke prisľúbil, že úrokové sadzby ponechá na terajšej úrovni v blízkosti nuly, minimálne do polovice roku 2015. Dôvodom je snaha podporiť hospodársky rast a tvorbu pracovných príležitostí. Fed navyše potvrdil aj pokračovanie tzv. operácie Twist, ktorou prostredníctvom predaja dlhopisov s krátkymi splatnosťami a nákupu dlhopisov s dlhými splatnosťami skúša na uzde udržať trhové úrokové sadzby.
Trhy sa neprekvapili
Ak sa na kapitálovom trhu našli investori, ktorí predpokladali, že oznámenie spustí raketový rast akciových trhov, boli sklamaní. QE3 už bolo v cenách akcií zarátané vopred. O tom, či k rozhodnutiu Federálnej banky spustiť QE3 prispeli aj obavy z masívnych výpredajov na kapitálových trhoch a z destabilizácie finančného systému, môžeme len špekulovať.
Je vysoko pravdepodobné, že ak by k tomuto kroku opäť Fed nedospel, alebo by ho dokonca zamietol, masívne výpredaje by nás neminuli. Aj v minulosti sme boli svedkami toho, ako sa centrálna banka snažila prudké prepady akcií korigovať, čo nám aj teraz dáva možnosť predpokladať, že za treťou vlnou QE nestojí len jej snaha povzbudiť ekonomický rast a podporiť zamestnanosť, ale dôvodov je oveľa viac.
Čo uvoľnenie prinesie
Pre budúcnosť je však dôležitejšie zamyslieť sa nad jeho možnými dôsledkami. Najčastejšie výhrady sa týkajú "tlačenia peňazí" a možnej hyperinflácie, ktorá by v konečnom dôsledku viedla k úplnému krachu finančného systému. Je však nutné vziať do úvahy fakt, že americká ekonomika má za sebou už dve kolá kvantitatívneho uvoľňovania a takmer dva roky prakticky nulovej základnej úrokovej sadzby, a rast inflácie zatiaľ nenastal.
Dôvodom je to, že peniaze sa do skutočnej ekonomiky vlastne nepreniesli. Na trhu síce došlo k nárastu likvidity, avšak ostala uzavretá vnútri finančného sektora.
Výsledok? Ekonomický rast sa podstatného oživenia zatiaľ nedočkal, preto sa ani nevytvoril významnejší počet pracovných miest a nepodarilo sa tak ani oživiť trh nehnuteľností. Jediné, čo dosiaľ z kvantitatívneho uvoľňovania malo úžitok, boli akciové trhy. Tie v posledných rokoch doslova prekvitali a najsilnejšie rasty zažili v ostatných štyroch mesiacoch práve z dôvodu očakávania nového prílevu likvidity.
Na prvý pohľad tak vytvárajú dojem ekonomického rastu. Avšak ekonomický rast sa nemeria rastom akciových trhov, ale produkciou a nezamestnanosťou. A tie sa zatiaľ významného zlepšenia za posledných päť rokov nedočkali. Akciové trhy by mali rásť z dôvodu reálneho ekonomického rastu, nie preto, že ho očakávajú. Ak sa ho nedočkajú, opäť sa zosypú ako domček z karát.
Pozor na bubliny
Celá táto situácia pripomína nedávnu históriu po roku 2000, keď došlo k prasknutiu umelej bubliny na akciových trhoch, ktoré potom takmer dva roky padali. Aj vtedy nakoniec Fed znížil základnú sadzbu na (dovtedajšie) minimum a umelo pumpoval do ekonomiky peniaze, čím živil ekonomický "pseudorast". Výsledok sa dostavil v roku 2008, po tom, ako Fed so stimuláciou pseudoekonomiky už niekoľko rokov nepokračoval a jej potenciál sa tak veľmi rýchlo vyčerpal.
Vtedy došlo k opätovnému krachu na burzách. Tento však už neostal bez následkov, ktoré by sa dali zvládnuť tak jednoducho ako po roku 2002. Spustil ekonomickú krízu takých rozmerov, že sa veľmi často prirovnáva k veľkej kríze v tridsiatych rokoch minulého storočia. Bankrot významných finančných ústavov destabilizoval finančný systém, čím sa zastavil ekonomický rast, spustila sa vlna prepúšťania, trh nehnuteľností sa otriasol v základoch a celá ekonomika sa ocitla na veľmi vratkých nohách.
Ako sa zdá, hlavní predstavitelia najväčšej svetovej ekonomiky paralelu s nedávnou minulosťou nevidia a chybu svojich predchodcov zo začiatku milénia dokonca nafukujú do neuveriteľných rozmerov. Je preto len otázkou času, kedy aj táto bublina praskne. Nedá sa však nezamýšľať sa nad jej možnými dôsledkami. Ak predchádzajúce pumpovanie peňazí do pseudoekonomiky a živenie umelého rastu spustilo krízu, ktorej teraz čelíme už päť rokov, aké asi budú dôsledky aktuálneho "tlačenia peňazí", ktoré v doterajšej histórii nemá obdobu?